Laco uprednostnil bedmintonový turnaj, tak s Jergušom vyrážame koronovo vo dvojici. Makovica vybrala z vysokých kopcov ten bližší a ľahší. Cestou v temer prázdnom poslednom vozni študujeme hmlu naokolo a odhadujeme jej hrúbku a či vylezieme nad ňu alebo nie.
Vyrážame ráno, vláčikom po siedmej, lebo treba ešte popoludní kosiť, ako povedal Jerguš. Vo vlaku krátke stretnutie s partiou, čo ide na Koľvek...aj by sme sa pridali, ale nepoznané volá viac. Vystupujeme v Chrasti a hneď aj zisťujeme novinky.
Tak sme sa s kamarátom Mišom - kráľom Abovskej koruny 2020 dohodli, že tú korunu prebehneme v nejakom skrátenom mode. Mišo vymyslel prvú trasu a vyrazili sme. Osobákom do Spišských Vlách, ešte aj šetríme na miestenkách. Mišo velí, ideme po žltej. Naozaj? No dobre, súhlasím, i keď na Zahuru ide aj cyklotrasa. Ale dnes šéfuje Mišo, i keď mu do toho celý deň patrične/nepatrične fušujem.
Je štvrtok, ordinárny pracovný deň a zároveň posledný deň pekného počasia, ako povedal pán z Rosničkova na Kolibe. Poriadne prituhuje, tak ma hádam aj Šikľavá ešte poteší.
Je horúco, až sa nám topí mozog už od samého rána. Vystupujeme v Krompachoch odhodlaní zdolať 2 skaly - Bielu aj Slovinskú, ale realita bude úplne iná.
Páni v predpovedi počasia strašia, ale Aladin je milosrdný - a tentoraz sa Aladin nemýlil. Zažili sme krásny deň v príjemnom počasí, len tých výhľadov je škoda - mraky sa držia tesne-tesne nad našimi hlavami.
Ako Makovica sľúbila, tak sa stalo, pre Jerguša prázdninový výletík namiesto zamrznutej Čuntavy. Pridal sa k nám na poslednú chvíľu ešte kamarát Vlado.