kategórie:
Názov: Na biku cez Poráč alebo 7 bodov Vrchárskej koruny Slovraja v jednom ťahu
Dňa: 21.05.2020
Účastníci: Makovica, Mišo
Hostia:

P1660059.JPG P1660136.JPG

Popis akcie: 

Tak sme sa s kamarátom Mišom - kráľom Abovskej koruny 2020 dohodli, že tú korunu prebehneme v nejakom skrátenom mode. Mišo vymyslel prvú trasu a vyrazili sme. Osobákom do Spišských Vlách, ešte aj šetríme na miestenkách. Mišo velí, ideme po žltej. Naozaj? No dobre, súhlasím, i keď na Zahuru ide aj cyklotrasa. Ale dnes šéfuje Mišo, i keď mu do toho celý deň patrične/nepatrične fušujem.

Zo žltej sa vykľula tradičná slovenskorajská skalnato-hlinitá strmá pešia značka. Kúsok sme potlačili nahor, potom krásna kaplnka na lúke a zasa sme potlačili (teda aspoň ja) nadol. A už sme na Zahure - bod číslo jedna. Ďalej pokračujeme po notoricky známej červenej magistrále cez rekreačné stredisko Blatná (bod 2) a s krásnym výhľadom na Spišský hrad schádzame do Olcnavy. Pokračujeme do Vítkoviec. Starú historickú cestu sa snažil niekto vylepšiť (je tu nová krížová cesta ku kaplnke na vrchole stúpania) a vysypal ju hrubým drveným kameňom. Jazdiť sa po tom veľmi nedá, tak sa presúvame na novú cestu objavujúcu sa na lúkach vedľa cesty. Zastavujeme sa pri kríži s krásnymi lipami a lavičkou. Odpočívať sa nám ale ešte nežiada, tak pokračujeme ďalej. Vo Vítovciach majú krásnu kamennú kaplnku a štíhly kostol so šindľovou strechou. 

V Chrasti nad Hornádom Mišo velí, že by sme mali odbočiť doľava smerom do Poráča. Žiadna oficiálna cesta ani cyklotrasa tu nevedie, tak sa trošku ošívam, lebo sa mi vynára žltá značka pred hodinkou a tlačiť sa mi nechce. Mišo je ale dosť neoblomný, tak len poznamenávam moje obľúbené "ty máš dnes kľúče od miešačky" a odovzdane odbočujem. Cesta ide popod cigánsku osadu (uvidíme, že to bude podľa hesla ako na začiatku, tak aj na konci) a je mimoriadne dobrej kvality. Pohodlne bicyklujeme v miernom stúpaní a za každou zákrutou čakáme, že príde rasdikálne zhoršenie, ale to našťastie neprichádza. V poslednej tretine za haldami zrejme z nejakej starej štôlne sa síce  stpúpanie výrazne pritvrdzuje, ale tých posledných 600 m pokojne potlačíme. Do Poráča prichádzame po ceste s miznúcim asfaltom s kopami odpadu a následne veľkou osadou po ľavej ruke. Pripomína slummy v Rio de Janeiro - domčeky sú v svahu nalepené jeden nad druhým a odpad putuje do rokliny doslova samospádom...smutný pohľad.

Krčma v Poráči otvára až pooludní, tak sa uspokojujeme s obsahom batohov v prístrešku pri drevenici, v ktorej je pošta. Ďalej postupujeme po modifikovanej trase smerom na Závadku. Bod koruny č. 3 je na krásnom vyhliadkovom bode nazvanom dosť škaredo - Pod Svinským hrbom. Vidíme na Poráčpark a Poráčsku dolinu, Slovinskú skalu a pri otočení o 180 stuňov na celý hrebeň Vysokých Tatier. Prvýkrát sa do nás opiera svieži vetríček severovýchodného smeru, ktorý nás bude obšťastňovať do konca dnešného dňa. 

V sedle Pod Holým vrchom pri kríži stretávame dvoch pešiakov, ktorí schádzajú z Bukovca a šťavnato opisujú zážitky s mohutným uragánom na vrchole. Čoskoro sa nám tiež dostáva tohto zážitku. Na otvorených častiach trasy sa do nás opiera tak, že mi skoro strhne koleso z cesty do trávy, až musím zastať. Takto veselo, stále po vlnovke hore a holu, po lúke a v lesíku prichádzame na otvorené priestranstvo pod Sosničkami. Máme šťastie, že nám fúka do boku, prorti vetru by sme sa hádam ani ku kaplnke nedostali. Je nám zima a ani sa tu dlho nezdržíme. Obchádzame Sosničky po cyklotrase a dostávame sa na rázcestie Lipy - 4. dnešný bod. Dostávame sa do závetria a odrazu je nám na slniečku horúco. Zletíme do Závadky a pokračujeme po južných svahoch v relatívnom závetrí na Bindt. Na Šuferlande (bod 5) si robíme krátku prestávku, môj žalúdok opäť velí, že treba doplniť energiu. Prichádzajú dvaja postarší bikeri zo Spiša, vraj ahojte páni. Mišo dopĺňa ..a dámy... a spišiak na to: Kde sú? a ja sa hlásim ...tu tu je dáma z mäsa a kostí...tak ma zase raz mali za chlapa...

Tu sme urobili zásadnú chybu. Tak sme sa tešili na zjazd do Teličky, až sme si na smerovke nevšimli, že na Gretľu (ďalší bod koruny) je to len 2,2 km. Neodbočili sme a tak sa sem budeme musieť štverať ešte raz...ale nevadí, je tu krásne.

Pohodovou cestou temer po vrstevnici a mierne nadol - akoby tu kedysi viedla železnica - sa dostávame na lúky nad Tepličkou. Vetrík si tu na nás počkal - oprie sa do nás tak, že skoro zastaneme. Dolu je obrovský kúdol prachu - to vietor dvíha suchú hlinu z pooraného a pobráneného poľa, po ktorom pôjdeme zakrátko aj my. Po lúkach okolo pekných chatových osád v okolitých lesíkoch vchádzame do Tepličky - najprv doľava, odfotiť pri tabuľke dediny (bod 6)  a potom už pokračujeme smer Markušovce. Prechádzame cez poorané pole, našťastie, poryvy vetra trošku zoslabli a kúdole prachu sa aktuálne nedvíhajú. Rýchle foto pri krížiku (bod 7) a už zbiehame do Markušoviec - opäť cez osadu. 

Pár fotiek hradu, opevneného kostola a kaštieľa  - keby toto mali na jednom mieste niekde v Amerike, je tu Mekka turistov, rozvinuté služby, malý Disneyland a ľudia si budú platiť za to, aby mohli priložiť ruku k dielu a zúčastňovať sa na rôznych workshopoch pri obnove hradu - u nás to tu spí a nemá vám kto pohár vody podať....bez ohľadu na Koronu.

Chceme sa zastaviť v potravinách a kúpiť si nejakú tú plechovku, ale trvá im to strašne dlho a nestihli by sme vlak. Tak odchádzame nasucho, dobicyklujeme na stanicu a máme akurát tak 2 minúty čas na vydýchanie. Vláčik je poloprázdny, nasadáme do prvého vozňa a pokojne cestujeme domov.

Prvých 7 bodov zdolaných, už sa tešíme na ďalšie.