kategórie:
Názov: Galmus-vodopád a Šarkanova diera
Dňa: 17.03.2018
Účastníci: Makovica, Braňo, Laco, Ľubo
Hostia: Gerda z Košičana

P1370687.JPGvodopád na Zimnom potoku P1370746.JPGpred Šarkanovou dierou

Popis akcie: 

Páni v predpovedi počasia strašia, ale Aladin je milosrdný - a tentoraz sa Aladin nemýlil. Zažili sme krásny deň v príjemnom počasí, len tých výhľadov je škoda - mraky sa držia tesne-tesne nad našimi hlavami.

Braňo nám zabezpečil pohodové cestovanie tam aj späť v jeho novom autíčku, teda bez čakania na vymrazenej stanici na vlak. Vyrážame z Olcnavy po zelenej ku kameňolomu. Kúsok za odbočkou je cigánsky domček a potom už vchádzame na lesnú cestu. Naša radosť ale netrvá dlho - prichádzame opäť na cestu do lomu a zrazu naša zelená odbočuje do úvozu - tam ale tečie rozvodnený potok. Tak to teda musíme zvládnuť - hop doprava, hop doľava...hop do vody....aj to sa stáva. Našťastie tento úsek nie je dlhý a o chvíľu máme opäť pevnú pôdu pod nohami. Laco sa nám stratil, lebo to skúšal po ceste do lomu a musel sa vracať - aj tak sa nakoniec vode nevyhol. Pri vodopáde nás ale dobieha. Vodopád je mohutný, ako vždy na jar, ale po cencúľoch niet už ani stopy. Naopak, zo zeme pod infotabuľou sa tlačia dva biele deväťsily. Foto, krátka desiatová prestávka a už aj pokračujeme cestou-necestou. Všade je plno stromov navŕtaných ako nebožiecom. Nejaký ďatlík sa tu poriadne snažil. Potom ale nachádzame strom, ktorý je vytesaný až do stredového jadra dreva - toto asi nespáchal ďateľ...len načo to kto robil, netušíme. Pri chate Dievka dáme tradične kratučký oddych a pokračujeme ďalej.

Prechádzame po krásnych lúkach, keby nie oblakov a hmly, to by boli výhľady. Za sedlom Humence meníme farbu a prechádzame na červenú miestnu značku. Trošku klesáme a potom to príde - šliapeme hore lesom okolo obrovského buka, ktorý dokážeme oblapiť len vo štvorici. O chvíľu sme pred jaskyňou. Batohy nechávame na lavičkách a ideme dnu. Netopieriky spia, tak len šepkáme a nepoužívame blesk, aby sme ich nevyrušovali. Jaskyňa žije a to je nádherné. Striedajú sa v nej všetky farby. Kocháme sa, čo srdce žiada a vôbec sa nestaráme o čas. Na záver ešte nakukneme do druhej jaskynky Chyža a už aj pokračujeme ďalej. Strmina je to statočná, ale pomaličky ju zdolávame. Opúšťame červenú miestnu značku, pokračujeme po náučnom chodníku smer Poráčpark, až kým nevyjdeme celkom na hrebeň. Tu stretávame modrú a vchádzame do Mrázikovho kráľovstva - jasný znak, že sme vysoko, že primŕza a hmla vytvára na stromoch bielu inovať. Konštatujeme, že na Galmuse je zverina veľmi nenásytná - všade doslova stovky ohlodaných šišiek, veď nastala semienková žatva. Začuli sme aj divné zvuky, akoby hlboké štekanie - podobné sa ozýva na jeseň pri ruji a Ľubo videl aj nejalé lane...takže je tam ozaj živo.

Pri smerovníku odbočujeme na žltú, híkajúc nad časom do Olcnavy 2:05 hod - ale ako sa parafrázuje jeden film, soudruzi od značkáru udělali chybu, my vieme, že je to len niečo viac ako hodinka. Na Kňazovke všetko zamrznuté, ani ku knihe, ani k pečiatke sa nevieme dostať. Útulok U dobrého pastiera je ale otvorený a Makovica vylezie konečne aj na balkón. Z vyhliadky sa dokonca dá rozoznať aj Spišský hrad. Cestou do dediny stretávame dvojicu s veľmi nervóznym havom, ktorého Feny obíde so stoickým pokojom. Už len dolu a dolu, krásny pohľad z lúky na Spišský hrad a už sme aj pri aute.

Konštatujeme, že sa poriadne ochladilo, rýchlo nasadáme a pred 4-tou sme doma. Víta nás pravý slovenský víchor, ale tu v meste nám už nevadí.