kategórie:
Názov: Z Hnilca na Poráč - biky
Dňa: 13.05.2017
Účastníci: Makovica, Kopro, Peťa, Ľubo
Hostia:

P1370502.JPGREX Kráľova hoľa P1370507.JPGexpresne stúpame 20170514_085714.jpgporada nad GPS DSC07801.JPGchvíľka oddychu - čakáme na Makovicu P1370513.JPGhmmm, vraciame sa P1370522.JPGs týmto sme nerátali-dobrú chuť, máme ho až v ústach
P1370524.JPGaj toto tu P1370531.JPGosvieženie pri vani v Ráztokách P1370535.JPGrezbárske dielka pri klopačke P1370543.JPGkrásne zrekonštruovaná Klopačka - aj klope 20170514_113427.jpgGalmus ako ho máme radi P1370547.JPGtadiaľto asi išla železnička kedysi
P1370555.JPGcesta na Hnilčík hlboko pod nami DSC07826.JPGvyhliadka na Tatry P1370565.JPGs nohami v jame P1370580.JPGcestou pod Bukovec P1370586.JPGv Poráčskej doline P1370587.JPGniektorí takto....
P1370588.JPG....a iní takto

Popis akcie: 

Pridali sme sa k cyklokolegom z Tronu, ale tí nás tak prehnali, že sme nemali čas ani fotiť - teda Makovica určite nie....

Skoré ráno a vlak o 6,08 nás vezie do Margecian. Tam sa tušené stáva pravdou - namiesto klasivňckej súpravy s batožiňákom je na REX pristavená klasická malá bageta. Vlakvedci si je ale vedomý toho, čo ŽSR na svojich cestujúcich pácha a poslušne obchádza našich kde-kade pokladených 10 tátošov. V Hnilci vystupujeme, trochu sa priodievame, ale ako sa ukáže o chvíľku celkom uúlne zbytočne, lebo stúpanie, ktoré nás čaká nás dokonale zahreje zvonka aj zvnútra. Lesnýňá cesta je mokrastá, kamenistá, ba miestami až blatistá ale len tak akurát, aby sa po nej dalo ísť. Neustále stúpame, pomaly by sa zdalo, že do neba, ale je to len necelých 300 m V sedielku pod kopcom Nad Javorom sa stáčame doprava, vraj toto je skratka - po pár sto metroch a asi po 50 mlákach sa ocitáme na strmej ceste plnej popadaných stromov a kvalitného bahna. Slabšie povahy, až na vedúceho a 2 krtov sa vracajú a obchádzajú tento úsek prekrásnou cestou kúsok po lese, potom po asfalte a ďalej opäť lesno-lúčnym terénom. V úžasne rekonštruovanej klopačke na Ráztokách posedíme trochu dlhšie, ako u krtov býva zvykom. Pred odchodom ešte poobdivujeme rezbárske dielka na potoku a zverujeme sa do rúk miestneho bikera, ktorý nás tu čakal. Vedie nás novými chodníčkami. Zvážnicou po vrstevnici obchádzame Hnilčík, aby sme zbytočne nestrácali výšku. Stúpame k odbočke na Bindt a cez Seliská a popod kopec s menom Zaloba sa konečne dostávame do Závadky. Odtiaľto by sme to už mali poznať.... na vyhliadke pod kaplnkou malá zastávka, kocháme sa pohľadom na Spišskú, Levoču, aj útržky Tatier. Kopro s Peťou sedia na okraji čudnej jamky, či terénnej prliačiny, nohy zložené dodola - vraj aké pohodlné...

Pokračujeme - samozrejme ako inak - stúpaním ku kaplnke a odtiaľ po skratkách a obchádzkach nášho spišského kamaráta zasa kamši až do neba, ale nakoniec je z toho len odpočívadlo Pod Holým vrchom, ktoré už dôverne poznáme. Konečne si môžeme povedať - a už len dolu. Skutočne zletíme do Poráča a odtiaľ až do doliny do rekreačného strediska. Ďalšiapovinná zastávka na pivnom posilnení zvyšku partie. Krtinec sa posilňuje syrom, hranolkami a tatárkou, ale práve tento nie je prejavom veľkého kuchárskeho umenia...... Na cestu dolu dolinou sa vydávame skôr ako zvyšok partie, chceme si ju užiť. Z užívania je nakoniec rýchly prelet, lebo veď tak si ju užijeme najlepšie. Ľubo tvrdošijne bikuje cez brody a močí si topánky. My ostatní radšej obchádzame po mostíkoch. Ozaj posledné stúpanie do Slovniek ku kostolu a šviháme dolu do Krompách. Nakoniec sa na stanici stretávame celá partia a obsadzujeme opäť skoro všetky stojany vo vlaku.

Bolo to krásne, aj počasie sa umúdrilo a slniečko nás pošteklilo svojimi teplými lúčmi. Na Galmus sa človek môže vracať temer každý týždeň.