kategórie:
Názov: Šikľava skala sólo
Dňa: 31.01.2019
Účastníci: Makovica
Hostia:

DSC02300.JPG

Popis akcie: 

Je štvrtok, ordinárny pracovný deň a zároveň posledný deň pekného počasia, ako povedal pán z Rosničkova na Kolibe. Poriadne prituhuje, tak ma hádam aj Šikľavá ešte poteší.

Nie som lenivá, privstanem si a o 7:18 už sedím vo vlaku. V Ťahanovciach si ku mne prisadne neznámy človek, vraj "Dobrý deň, môžem sa niečo spýtať? V sobotu idete do jaskyne?" Aha, ďalší čitateľ našej stránky - potešujúce. V Kysaku ale vystupuije, takže diskusia bola iba krátka. Okolo Ružína je desná hmla, ale našťastie za Krompachmi je už jasno a v Chrasti už vidieť doďaleka a teplota nemá ešte snahu vyšplhať sa z poriadne mínusových hodnôt. Cestu poznám, tak expresne cupitám popod železnicu po poľnej ceste v smere jazdy vlaku. Cesta o chvíľu prichádza pod strmý svah so skalami a prvými maličkými ľadopádikmi. Za pietnym miestom označeným na strome (kríž pod chodníkom na balvane nad Hornádom) nahadzujem mačence a spúšťam sa po cestičke k ľadopádu. Dolu vidieť popadané kusy ľadu, teda teplo ľadovú záclonu už raz túto zimu zdecimovalo, ale pekne stihla dorásť, už je zasa miestami skoro po zem. Oplatilo sa privstať si, som tu celkom sama, môžem si obzerať a fotiť, čo len chcem a ako chcem. Nakoniec mi do objektívu nakvapká voda a fotenie končí.

Poberám sa smer Matejovce a v jednom mieste zazriem na obzore nad kopcom maličné biele zúbky Tatier. To treba vidieť, tak mením plány a pokračujem bez prestávky po červenej smer Poráč. Po asi 20 minútach pachtenia hore strmým kopcom vychádzam nad les a je to tu.... celé Vysoké Tatry ako na dlani predo mnou, trochu vľavo Kráľovka. Pokochám sa, pofotím a vraviam sa späť do doliny. 

Po žltej cupitkám lesíkom a potom lúkou, skáčem po kusoch trávnika bez snehu. Viem, že okolo potoka treba odbočiť do kopca, ale uvedomujem si to až po asi 5 metroch. Vraciam sa a vidím, že mám pravdu, z opačnej strany je tam dokonca aj šípka. Na potoku sú krásne cencúle, ale dosť nebezpečno strmo, tak sa dlho nezdržiavam. O chvíľu som pri smerovníku nad hríbom. Už len kúsok nadol a som pri ňom. Dnes mám nádherné svetlo, tak fotím do zbláznenia. Prichádza chlapík zo Zvolena, ktorého som tretla odchádzajúc  od Šikľavej, aj on prebehol odbočku, ale o tom netušil, tak prichádza naokolo zdola. Chvíľu podebatujeme a ideme každý svojou cestou - on späť do Matejoviec, ja do Markušoviec. Zamyslím sa a ...aha, zbehla som zo značky. Nevadí, je tu nejaký chodníček a tak sa mordujem strmým lesom po zvieracích chodníčkoch až do nejakej dolinky medzi skalami. Po dne dolinky schádzam na lúku rovno do močariska. Našľastie okrajom vedie cesta a po nej v pohode pokračujem. Na stanici ešte 10 minút čakania a naokolo cez Spišskú sa okolo druhej rýchlikom vraciam do Košíc.

Oplatilo sa.