Super zostava, čo? Ale klapalo nám to a v takej harmónii a dobrej nálade už dlho žiadna akcia neprebehla. Tete vystrájala, Kopro si zo všetkých robil srandu, Laci frfľal, Kika takticky mlčala a Makovica sa s láskou prizerala a tvrdo bdela nad bezpečnosťou.
Ako každý rok sme sa vydali na našu Čuntavienku zasneženú opäť - síce len v menšom počte, ale boli sme radi, že vystupujeme na staničke Vernár a víta nás koooopa snehu.
Prípravno-dovolenkový tím vyrazil do Horského domu, ktorý nás prichýlil už po druhýkrát, v piatok skoro ráno. Peťo a Zuzka si šli užiť vychádzky tichou dolinou a Makovica pripraviť pre nás zasa nejaký ten adrenalín.
Ráno na stanici sme to trošku nezvládli a vo vlaku ostalo viac ľudí, ako sa zmestilo do auta. Tak teda vláčikári museli odšliapať cestu po asfaltke z Vydrníka na Podlesok pešo. Baby , čo prišli autom, si zatiaľ pozreli Spišskú Novú Ves, vrátane kostola a súsošia ukrižovania od Majstra Pavla z Levoče.
Na, takže vďaka Jankovi, ktorý sa dal opäť ukecať, sa horná izba v našej najmilovanejšej chate opäť naplnila. Tak sme si vo vlaku povedali, že pod Čuntavou prechádza nejaká podzemná žila pohody a dobrej nálady a práve na tomto mieste je nejaká puklina, ktorou to všetko dobro vychádza na povrch.
Na stanici bolo podivuhodne veľa ľudí. Zakrátko sme zistili, prečo. Raz sme sa chceli zviezť luxusne rýchlikom!!!! A tak sme teda čakali najprv vo vestibule, potom vo vlaku, aby sme opustili Košice o 8.42.