kategórie:
Názov: Slovenským rajom hore-dole
Dňa: 21.05.2009
Účastníci: Makovica, Danka, Kopro, Kamil, Peťa, Jaro, Veronika
Hostia: Mirka s kamoškou, Ľubko

P1010075.JPGvynovená radnica v Spišskej P1010081.JPGkonečne vyrážame do tiesňavy P1010089.JPGprvé mostíky, Veronika jasá P1010101.JPGprvá čakačka pod misovými vodopádmi P1010109.JPGplné rebríky P1010120.JPGPeťa žiari šťastím
P1010128.JPGsoldanelka karpatská-FTK-teda fialový trpaslíči klobúčik P1010131.JPGtak toto sme my P1010133.JPGa to sme my vo väčšom počte P1010145.JPGvychádzame z úžiny, pred nami ďalší vodopád P1010146.JPGtu už sa tak dlho nečaká P1010151.JPGstupačky v počte presne pre nás-ďalšie skupinky za nami opakujú toto pózovanie
P1010157.JPGKamil ako vždy pózuje P1010177.JPGsiesta na Kláštorisku medzi púpavami P1010180.JPGto je hostina - ale podelili sa aj s nami P1010181.JPGKamil v akcii - pozor! tanier letí P1010184.JPGžltá spojka do Prielomu P1010207.JPGna stupačkách v ozadí mostík pod Kláštornou
P1010211.JPGkrátky oddych v Prielome P1010223.JPGto je pohľad!

Popis akcie: 

Ráno na stanici sme to trošku nezvládli a vo vlaku ostalo viac ľudí, ako sa zmestilo do auta. Tak teda vláčikári museli odšliapať cestu po asfaltke z Vydrníka na Podlesok pešo. Baby , čo prišli autom, si zatiaľ pozreli Spišskú Novú Ves, vrátane kostola a súsošia ukrižovania od Majstra Pavla z Levoče.

Na Podlesku sme sa stretli a hneď sme sa aj zaradili do kolóny tých, čo dychtili po prírodných krásach. No, postáli sme si pekne v šóre spolu so Slovákmi, Poliakmi a Maďarmi, jediní, kto sa suverénne predbiehali, boli naši bratia Česi - ale čo už, ich nezmeníme. Vodopády boli krásne, ale máme poučenie - vyraziť z Podleska na svitaní, potom si ich aj užijeme. Zo Suchej Belej sme sa pobrali na Kláštorisko. Kamil pahltník chcel na každej zatáčke a každej križovatke sedieť, oddychovať a jesť - asi má pásomnicu. Nakoniec ale vydržal a o to viac mu chutilo. Posadili sme sa pod malý stromček na lúke medzi chatou a Kláštorom. Užívali sme si slniečko, žemle, chleby a najmä Veronikine koláče, čiusi študentskú pečať a ešte ďalšie sladkosti.

Ešte sa nám nechcelo ísť, ale Makovica nemilosrdne strážila čas a ukončila naše behy za lietajúcim tanierom. Po žltej sme zbehli do Prielomu a pokračovali späť k Hrdlu Hornádu. Tu už bolo našťastie ľudí menej a tak sme sa nemuseli na stupačkách obchádzať. Žiaľ, každá krása sa raz končí a po asi hodinke sme dorazili do hrdla Hornádu. Tu sme sa rozdelili - autíčkárky šli späť na Podlesok a ostatní cez pole a lúku do Hrabušíc a opäť po asfaltke na vlak.

Čo dodať na záver - raj je krásny, len je strááášne ďaleko od každej stanice. Škoda, že 8 km nášho výletu bola cesta zo stanice a na stanicu.