Názov: | Slovenským rajom hore-dole |
Dňa: | 21.05.2009 |
Účastníci: | Makovica, Danka, Kopro, Kamil, Peťa, Jaro, Veronika |
Hostia: | Mirka s kamoškou, Ľubko |
Ráno na stanici sme to trošku nezvládli a vo vlaku ostalo viac ľudí, ako sa zmestilo do auta. Tak teda vláčikári museli odšliapať cestu po asfaltke z Vydrníka na Podlesok pešo. Baby , čo prišli autom, si zatiaľ pozreli Spišskú Novú Ves, vrátane kostola a súsošia ukrižovania od Majstra Pavla z Levoče.
Na Podlesku sme sa stretli a hneď sme sa aj zaradili do kolóny tých, čo dychtili po prírodných krásach. No, postáli sme si pekne v šóre spolu so Slovákmi, Poliakmi a Maďarmi, jediní, kto sa suverénne predbiehali, boli naši bratia Česi - ale čo už, ich nezmeníme. Vodopády boli krásne, ale máme poučenie - vyraziť z Podleska na svitaní, potom si ich aj užijeme. Zo Suchej Belej sme sa pobrali na Kláštorisko. Kamil pahltník chcel na každej zatáčke a každej križovatke sedieť, oddychovať a jesť - asi má pásomnicu. Nakoniec ale vydržal a o to viac mu chutilo. Posadili sme sa pod malý stromček na lúke medzi chatou a Kláštorom. Užívali sme si slniečko, žemle, chleby a najmä Veronikine koláče, čiusi študentskú pečať a ešte ďalšie sladkosti.
Ešte sa nám nechcelo ísť, ale Makovica nemilosrdne strážila čas a ukončila naše behy za lietajúcim tanierom. Po žltej sme zbehli do Prielomu a pokračovali späť k Hrdlu Hornádu. Tu už bolo našťastie ľudí menej a tak sme sa nemuseli na stupačkách obchádzať. Žiaľ, každá krása sa raz končí a po asi hodinke sme dorazili do hrdla Hornádu. Tu sme sa rozdelili - autíčkárky šli späť na Podlesok a ostatní cez pole a lúku do Hrabušíc a opäť po asfaltke na vlak.
Čo dodať na záver - raj je krásny, len je strááášne ďaleko od každej stanice. Škoda, že 8 km nášho výletu bola cesta zo stanice a na stanicu.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5523x