kategórie:
Názov: Krížom Rajom
Dňa: 19.11.2011
Účastníci: Legil, Kopro
Hostia:

P1080308.JPGHmla okolo Tomášáku P1080312.JPGod Hornáku k Tomášovskej Belej P1080323.JPGuž to tu mrzme P1080326.JPG P1080334.JPGto nie sú koľajnice, to je megarebrík v Sokolej P1080335.JPGpohľad dolu
P1080341.JPGvznikajúci ľadopád P1080343.JPGa bolo aj slnko P1080348.JPGto zostalo z jelenice P1080350.JPGna planine P1080362.JPGa nad Dedinkami

Popis akcie: 

Popis akcie v premiérovom Legilovom podaní na tejto stránke.

Makovica vyhlásila voľný víkend a na Legilovu tichú výzvu sa prihlásil len Kopro – alebo že by radšej ani nikoho nevolali a dali si pánsku jazdu?Ráno sadáme do preplneného vlaku. Skoro každý má listok z Lidlu – aj ja J druhý sa mi podarilo predať okamžite vo vestibule stanice. Prisadajú si k nám štyria chlapci a jedna dievčina z Humenného. Cestou zisťujeme, že sú z http://outdoorhumenne.webgarden.cz/ Oni idú do Vydrníka a chcú prejsť roklinu Veľkého Sokola. V duchu prepočítavam ich a našu trasu a vychádza mi, že keď oni vyjdú na vrchol Sokola, my s Koprom by sme tamadiaľ mali práve prechádzať. Ale ešte nevieme aké budú stúpačky v roklinách.   Vystupujeme v Tomášovciach. Pred dvadsiatimi, dvadsiatimi piatimi rokmi (Kopro vtedy ešte nebol na svete) by sme sa tadiaľto báli prejsť, ale veľa Rómov (tak vravím tým, čo sa snažia niečo so sebou robiť) už asi pracuje v zahraničí a aj ich domy a ulice vyzerajú pekne. Nasadíme mierne tempo do kopca a hneď aj plánujeme prvú zastávku. Je veľmi vlhký vzduch a aj mráz, no ja idem do krátkeho trička a Kopro dáva dole bundu. Všetko okolo je biele od zamrznutého vlhkého vzduchu – paráda. Tatry nevidno – ako vždy, keď idem niekam ja ...Za chvíľku sme ale na Tomášovskom výhľade. Vidno ledva po najbližší kopec. Hmla je tu poriadna. Popozeráme zbytky stromov, ktoré nejakému super fotografovi vadili pri fotení Tatier a musel kvôli pár fotkám vyrezať zo 10 – 15 stromčekov a ideme pomaly dole k Hornádu. Spravíme zopár fotiek na moste a stretávame jedného bežca, ktorému oznamujeme, že na ten vlak má času dosť, že sa nemusí tak ponáhľať. S úsmevom nám odpovedá, že chce ešte stihnúť pivo na stanici, tak preto beží tak rýchlo    Ďalej pokračujeme po Bielom potoku. Je to taká oddychovka a Kopro sa nudí (ešte sa celkom nezobudil). Míňame odbočku na Kyseľ a pokračujeme k odbočke na Sokoliu dolinu. Konečne sme pri nej a aj stúpanie začína. Vôbec to tu nespoznávam, naposledy som tu bol asi pred trinástimi rokmi. Pod jednou skalkou, kde mal byť podľa mňa prvý veľký rebrík dáme rýchly obed. Špekulujem, kde sa ten rebrík podel a prečo tu dali len ten malý drevený a prečo nejde hore na tu skalu, ale ju obchádza. No nič, vyšlapeme po zničenom drevenom rebríku a pokračujeme po strmom kopci hore. (Kopro sa prebúdza) Nespoznávam to tam ešte stále a začínam mať podozrenie, že asi veľká voda zobrala rebríky a toto je náhradná trasa. Ideme po úplne neznámom teréne, ale po žltej ... Zrazu zbadám ten rebrík, čo mal byť dole. Fakt som nevedel, že je tam a nemal byť tam. J (viete o čom hovorím:) Všetko zrazu spoznávam a som rád, že sú opadané listy na stromoch, lebo vidno až na vrchol, na posledný most či stúpačku. Je to poriadna výška. Kopro sa okamžite zobudil, keď zbadal tie rebríky. Tvrdil, že tu ešte nebol, alebo, že si na to vôbec nepamätá, žeby tu bol. Hneď vybehne hore ako kamzík. Z hora robí zopár fotiek zamrznutých vodopádov a vyberie sa na ďalší. Ja pomaly tempom dôchodcu vychutnávam tú krásu okolo mňa. Závojový vodopád je už skoro celý zamrznutý. Na ostatných len sem tam vidno ľad. Voda po nich ide rýchlejšie, tak zamrznú neskôr. Bolo by super prísť tu niekedy, keď je všetko pod ľadom a snehom. Čo to ešte pofotíme, vystúpame a cez úzku roklinku a drevených stúpačkách sa s tou krásou pomaly lúčime. Začína stúpanie smerom na Veľkú Poľanu. Kopro ma upozorňuje, že teraz príde jeho frflacia časť a že bude všetko komentovať. Prvý je na rade strom, ktorý sa mu nie a nie uhnúť z cesty. Nasleduje nejaký kameň a zase strom, ktorý treba podliezť ... (poznáme to : )    Sme hore - Sokolia dolina záver a volíme skratku cez Veľkú poľanu.  Hneď na cestičke nájdeme vyvrhnutú jelenicu. Hlava je priamo na chodníku. Smutný pohľad a ešte k tomu v Národnom parku. Ak to boli poľovníci, mohli a mali by to zakopať a nie nechať to len tak. Skratkou cez poľanu míňame Bykárku. Práve začalo svietiť slnko. Skúšame fotiť ale hneď vchádzame do lesa. Sme na zelenej a prídeme na Glac – takže na červenú. Máme dobrý medzičas a za chvíľu by sme mali byť na križovatke s Róthovou dolinou, ktorá je na konci Veľkého Sokola. Počuť ľudí a už je ich aj vidieť. Skupinka asi pätnástich maďarsky rozprávajúcich turistov a aj  turisti z Humenného, ktorí práve vyšli hore (počítal som dobre) Zababušení vyjavenie čumia, až skoro prestali jesť. Uvedomujem si, že čumia asi na mňa, v krátkom tričku a rozzipsovanými nohavicami po kolená.  Vyzerali dosť uzimene.Skupinka z HN sa k nám pridala, ale nestíhajú Koprove tempo. Za chvíľu máme poriadny náskok. Tempo potom radšej zmierňujeme a nakoniec nás po našej krátkej pauze Humenné predbieha. Máme dosť času a premýšľame, že dáme Zejmarskú roklinu v protismere, aby sme nemuseli ísť dole Geravami. No zatiaľ nám všetko celý deň vychádzalo v pohode, tak radšej nebudeme pokúšať čerta a ideme tak, ako slušní turisti dole po zelenej až do Dediniek. Predsa len mrzne a je vlhko a stúpačky sú trošku šmykľavejšie ako obyčajne. Času máme asi hodinu, tak sadáme do potravinokrčmy a dávame si fajný čaj s sladkosťami. Sledujeme hodinky na stene. Času dosť... Rozoberáme dnešný deň, GPS, net a len tak trošku kecáme o všeličom. No treba nám ísť na vlak. Dvíhame kotvy a ideme do tej zimy. Pred potravinokrčmou, ale zisťujeme, že tie hodinky na stene išli zle. Nasadíme brutálne tempo na stanicu. Máme asi 12 minút do odchodu a sme ešte len pár metrov od kostola. Stanica sa zdá, že je od nás len na skok, ale len krížom po vode. Makáme aby sme to stihli. Legil nevládze a navrhuje Koprovi nech beží, nech ide aspoň on, lebo ďalší ide až o päť hodín neskôr. Snažím sa bežať aj ja, troška poklusu, chôdza, znova poklus a nakoniec ... sme na priehrade. Kopra posielam dopredu, keby náhodou išiel vlak, tak nech ho zastaví. (stanica Dedinky je len na znamenie) no nakoniec na vlak čakáme asi dve minúty. Práve sme zdolali rekord v behu od kostola na stanicu v Dedinkách. Spotení sadáme do vlaku, ale to nevadí. Jeden vagón motoráčika je skoro plný spotených turistov. Lidl vlak ... V Mlynkách pristupuje Humenné. Bola im zima tak šliapali až tam. Mali si dať s nami čaj a potom beh – zohriali by sa!    Cestou do Margecan pristupuje stále viac turistov a motoráčikje je aj po napojení ďalších vagónov v Nálepkove stále natrieskaný. Kupujem lístok na rýchlik z Jakloviec do KE. Nechce sa mi čakať na osobák. Lidl lístok som mal kúpený iba na osobné vlaky a na čierno som nechcel ísť. (chcel, ale rozmyslel som si to) . Sprievodca ale neprichádza ... v Kysaku sa lúčime s Humenným, ľutujeme ich, že pocestujú ešte 2,5 – 3 hodiny pokiaľ prídu do HN a za chvíľku sme už v KE. Lúčime sa, ja idem na električku, Kopro na bus.    Bolo fajn. Škoda, že ste neboli. Kvôli hmle nebolo vidno skoro nič, ale aj tak to bolo oveľa lepšie ako doma na gauči.