Názov: | Jarná Čuntava |
Dňa: | 21.02.2009 - 27.02.2009 |
Účastníci: | Makovica, Janko, Kamil, Peťa, Danka, Kopro, Mišo, Evka |
Hostia: | Lacko, Zuzka, Maťo, Ľubo |
Na, takže vďaka Jankovi, ktorý sa dal opäť ukecať, sa horná izba v našej najmilovanejšej chate opäť naplnila. Tak sme si vo vlaku povedali, že pod Čuntavou prechádza nejaká podzemná žila pohody a dobrej nálady a práve na tomto mieste je nejaká puklina, ktorou to všetko dobro vychádza na povrch.
Takže v sobotu ráno na stanici si poťažkávame batohy a v kútiku duše už myslíme na to stúpanie, ktoré nás čaká. Je nás toľko, že pomaly zaberáme polovicu vagónika. Od Nálepkova ale sedíme na chodbe, keďže vozeň okupujú naši spoluobčania nevábnej vône. Vo Vernári nás víta slnko a pomerne málo snehu. Ideme po ceste, je to jednoduchšie. Na Besníku sa niektorí prezúvajú do bežiek, ďalší šliapu pešky. Cesta je pekne preskútrovaná, veď to o chvíľu zisťujeme na vlastnej koži, keď nás predbieha kolóna asi desiatich hulákajúcich a smradiacich skútrov. Cesta na chatu nám trvá asi 2 hodiny. Julka s rodinou je už tam a v kuchyni je už celkom príjemne, čo sa o iných častiach chaty povedať nedá - kosa ako na Sibíri, veď vonku je -10 stupňov. Rúbeme drevo, nosíme vodu do kuchyne, ale nájdeme si čas aj na obiehanie okolo chaty a krátku vychádzku Mária-skalu a na bežkách na Trsteník. Západ slnka sa nekoná, keďže je vysoká oblačnosť a slnko zapadlo skôr ako sme stihli vyjsť hore.
Nedeľa nás víta opäť krásnym slnkom a teplotou -15 stupňov. Východ slnka stíhame akurát na Mária-skale. Po prebdenej noci s drkotajúcimi zubami a prikladaním do pece každých 15 minút sa nám nechcelo vstávať. Skupinka sa delí - niektorí idú na bežkách cez chatu Mastná na Trsteník, iní pešo tiež na to isté miesto. Ani sme sa nedohodli, že sa tam stretneme, ale podarilo sa - pešiakom sa hore na slniečku tak páčilo, že nás tam čakajú a môžeme si urobiť spoločnú fotku. Ľubo chce veľmi vidieť viadukt zhora, tak Makovica s ním schádza do polovice zjazdovky. Zjazd nie je ani taký nepríjemný, ako sa poriadne fučí pri výstupe naspäť. Zjazd nadol je jednoducho úžasný - v chate za 15 minút, to už je niečo.
Keďže sme dnes videli slnko vychádzať, tak ho aj odprevadíme - a to štýlovo - na Ondrejisku. Ideme prevažne pešo, niektorí - Lacko a Mišo - na bežkách a Maťko stíska pod pazuchou svoje snežnice - nakoniec ich skúša Peťa - je to komické chodenie, ale vraj nie veľmi ťažké. Prichádzame skoro, slnko je ešte vysoko, na vrchole fúka až strach, ale práve vďaka tomu, že slnko ešte nezapadlo, fotíme nádherné obrázky s panorámou Tatier. Návrat je samozrejme na zotmení. Dnes nás čaká ešte super oslava - Ofček má 18 rokov. Tak sa teda náležite pripravujeme - vrátane hygienickej očisty v 4-stupňovej vode a v 10-stupňovom mraze. Ofček dostáva 2 tortičky s prskavkami, orechové koláčiky so super-džemom a ozajstný Ofčekovský zvonček. Oslava končí hrami - samozrejme šarádami - skúste napríklad "zachrípnutý ukikiríkaný kohút" - super. Druhá noc je už príjemnejšia, okrem Ľuba a Kamila, ktorí majú ohňovú službu, všetci spíme ako v bavlnke.
Pondelok nás víta hmlou a snežením. Makovica berie začiatočníkov a tých nie veľmi odvážnych na krátku vychádzku na bežkách, Janko organizuje väčšiu túru. Makovicina topánka pýta papať, takže Ďuri vypomáha lepiacou páskou. Maťko skúša bežky, veľmi sa mu na nich nepáči. Ľubo sa zasa bojí dlhej túry, ale keď sa po temer 4 hodinách vracajú z túry, je rád, že sa na to dal. Vraj tá jazda v panenskom snehu bola ozaj adrenalínová. Na obed sú špagety - varíme postupne a postupne aj papáme. Popoludnie patrí zasa rúbaniu a noseniu dreva, ping-pongovému turnaju a rozlúčke s Makovicou. Musí odísť na vlak o 19.40 - vraj to bude lahôdka, dlhý zjazd do sedla - no, bol by, keby nesnežilo, nefúkal nepríjemný vietor, ktorý narobil aj metrové záveje a na Besníku sa neženili všetci čerti - vietor, sneženie, fujavica, zafúkaná cesta - keby nie náhodne okoloidúceho autobusu, ani by nenašla pod snehom asfaltku. Poklusom klus na stanicu a z pôvodne polhodinovej rezervy ostalo úbohých 12 minút do odchodu vlaku.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6514x