kategórie:
Názov: Mikulášske šantenie na Čingove
Dňa: 27.11.2009 - 29.11.2009
Účastníci: Makovica, Zuzka, Kopro, Danka, Johny, Mates, Maja, Szabi, Lenka, Kamil, Peťa, Žanka, Peťo, Veronika, Jarko, Maťo B., Braňo, Majka, malá Lenka, Eva Š, Jerguš, teta Soňa
Hostia:

10.JPGuž sa vezieme vo vláčiku 20c.JPGa toto je chilli con carne 21.JPGLenka pripravená na túru 24.JPGnáš medvedík 25.JPGa my všetci 27.JPGzo skalky na skalku
29.JPGna stupačkách pod Letanovským mlynom 31.JPGaj s výhľadom na Hornád 32.JPGJerguš v akcii 33b.JPGv Kláštornej 37.JPGTatry zaliate slnkom 37a.JPGhmly v Tomášovskej Belej
39.JPGčože sú to za fotky 39a.JPGprišiel unavený Mikuláš 42.JPGvtipy, vtipy - aj za to dával Mikulíš sladkosti 43.JPGveľký Mikuláš a maličký Kamil 48.JPGelektrina 48a.JPGšišky nechcú trafiť do stromu
50.JPGodchod na sposob Cigáni idú do neba P1140935.JPGtu ešte rebríky boli P1140939.JPGa tu nám už ostalo len mávať krídlami P1140954.JPGv domčeku čakáme, kým prejde lejak P1140989.JPGblatušikovia P1150049.JPGkrása Prielomu
P1150103.JPGzadky v Kláštornej P1150137.JPGTatry z Cingova P1150200.JPGKojšovský brutál P1150224.JPGvyhliadka na Sovej skale

Popis akcie: 

Prípravno-dovolenkový tím vyrazil do Horského domu, ktorý nás prichýlil už po druhýkrát, v piatok skoro ráno. Peťo a Zuzka si šli užiť vychádzky tichou dolinou a Makovica pripraviť pre nás zasa nejaký ten adrenalín.

Síce sa dvakrát spustil poriadny dážď, ale Peťo a Zuzka zvládli vychádzku na Klauzy a späť, i keď v doline na mnohých miestach chýbali mostíky a stúpačky, takže museli dokonca aj brodiť. Makovica prebehla celý Čingov a vznikla z toho piatková nočná hra a nedeľňajšia GP. My sme dorazili vlakom a autobusom pohodlne až na Čingov. Johny, samozrejme, ako inak, na bicykli. Vyšlo mu to presne natesno - Windguru predpovedal o 12.30 na Spiši dážď, takže vyrazil z Košíc už o 4.30. Skutočne, okolo 13.00 začalo husto liať, a tak sa samozrejme za oknom vytešoval, ako to pekne stihol...proste náš Johny sa nezdá..... Okrem vlaku, biku prišli aj 2 autá. V jednom Eva s Jergušom a Soňou, a čo je najdôležitejšie aj s našimi zásobami jedla, v druhom prišiel poklad najvzácnejší - Braňo s Majkou a naša najmladšia, bez 2 dní 7-mesačná Lenka - najnovšie zvaná Yetti (veď si všimnite jej overal).

V piatok večer, sme ako tradične pozerali fotky z akcií - z Rakúska, Maťovho Rumunska, z olympiády. Keď dvojica Peťo a Zuzka dovarili guľáš (prvákrát  v živote) a dvojica Mates a Maja dopripravovali mexické chilli con carne, zavelila Makovica na nočnú hru. Najprv sme samozrejme hľadali lístočky po chate a potom sme už vyrazili do blata a tmy. Našťastie už nepršalo a našťastie poklad Makovica ukryla tesne pred hrou, tak sme teda tie lízatka našli a nikto nám ich nestihol zbaštiť. Šifrovačky nám dali trochu zabrať, i keď niektorí si pomohli aj iným spôsobom (Jerguš pri čakaní na pero našiel prvý odkaz aj bez rozlúštenia šifry, Kopro sa nenamáhal rozpamätávať na vlajky štátov Európy a pozrel si ich pod papierom, Kitchen team obehol poslednú kontrolu), ale v konečnom dôsledku každý dobehol so svojim lízatkom.

Sobota nás privítala veľmi prívetivo. Nepršalo, nefúkalo, navyše ani hmla nebola. Tak sme ešte počkali na autobus, ktorým sa dokotúľali Veronika s Jarkom a vyrazili sme. Pekne všetci spolu na Tomašák, kde nám počasie ozaj urobilo radosť - objavili sa Tatry. Spoločne sme zišli do Prielomu Hornádu na modrú značku. Tu sa s nami rozlúčili Majka s Braňom a Lenkou a vrátili sa pomaličky do chaty. My ostatní sme pokračovali na Letanovský mlyn. Žanka hrdinsky prešla cez veľký most, ale stupačky v Prielome už boli na ňu priveľa. Tak sa s ňou teda Kamil vrátil späť do chaty. Malý Jerguš zvládol stupačky po Letanovský mlyn úplne super, ani trošku sa nebál, takže vlastne urobil svoju malú turistickú rajskú maturitu. Na Letanovskom mlyne sme sa ale rozlúčili aj s ním - s mamou a Soňou sa radšej vrátili po žltej naspäť na Čingov.

Náš vrcholový tím - teda všetci ostatní sme pokračovali Prielomom Hornádu až ku Kláíštroskej tiesňave a )dalej nahor až na Kláštorisko. Užívali sme si najmä samotu a ticho - za celý čas sme nestretli jediného človiečika. Až na Kláštorisku sa zrazu objavili 4 cyklisti a za nimi dokonca sprievodné auto. Chata mala z technických príčin zatvorené, čo najviac zarmútilo Peťa, keďže si nemohol kúpiť turistické známky do zbierky. Všetkých nás ale potešil pohľad - pohľad na slnkom ožiarené Západné Tatry a z hmly sa vynárajúce Vysoké Tatry. Počkali sme ešte chvíľku a už tu boli v plnej kráse - od Lomničáku až po Kriváň.

Keďže ale už odbili 3 hodiny, vydali sme sa rýchlo smerom domov - dolu žltou bolo ešte vidieť, ale v Tomášovskej Belej tmy pribúdalo s každým krokom. Naše baterky nás nesklamali, a tak sme v pohode dorazili do chaty. Tam už rozvoniaval guľáš, tak sme samozrejme nepohrdli a Zuzka s Peťom dostali pochvalu.

Večerná tombola bola super, každému sa ušla výhra, najväčší dopyt bol po Ive, ale výherca nevymenil. Ostatné veci sa naopak vymieňali jedna radosť. Potom prišiel Mikuláš - smutný, unavený, s polovypálenou čelovkou, tak sme mu radšej hneď dali stoličku nech si sadne. Taký bol, chudák, unavený, že mu aj brada vypadala alebo lepšia povedané spadla z líc na krk. Danka bola jedna z prvých odvážlivcov, ktorá zarecitovala aktuálnu báseň LES...no, báseň....veď sa jej opýtajte. Vrcholom programu bol rýmovaný rozhovor dvoch reperov v podaní Zuzky a Peťa - Mikuláš sa ich tak zľakol, že im dal celé vrece ...ešteže neboli takí chamtiví a niečo nám nechali.

Z hier sme opäť vaskúšali Kojšovský mikulášsky brutál...no, trochu málo mista, ale dokonca aj krv tiekla, tak sme zúrivo hrali. Po polnoci sme sa ale pobrali spať...až na niekoľkých...tí zotrvali v priateľskom šepotaní až skoro do 4. ráno.

Nedeľa nebola až taká pekná, každú chvíľku hrozilo, že sa spustí hmla a s ňou aj dážď. Na Sovej skale sme ale ešte zachytili krásny výhľad. Makovica a Jerguš nám pripravili na ceste tesne pod skalou zátaras. Museli sme si nájsť muníciu a triafať do stromu. Kto trafil strom, dostal bod, kto terč, dostal 3 body. Takého ostrostrelca mal len Kitchen team, a tak Peťo zabezpečil, že práve oni vyrazili na skalu ako prví. Ulovili teda až 7 zavesených cukríkov. Absolútne najväčší úlovok sa ale podaril Žanke - našla lízatko z minulého roka....žiaľ, už nejedlé. Na skale nám Makovica rozdala úlohy na GP aj s mapkou. Vyriešili sme všetky - Čingovská nafta napr. = 2 dl Kofoly a 3 dl piva.....

Po výbornej kapustnici a expresnom uprataní chaty sme sa vydali na cestu domov. Spoločný odchod z chaty dolu strmým kopcom bol úžasný - presne podľa vzoru Cigáni idú do neba - na začiatku Braňo s kočíkom, potom Majka s Lenkou, my ostatní a na konci Johny s bicyklom. Rezkou chôdzou sme cupitali popri Hornáde do Smižian. Zrazu sa Žanka rozhodla, že sa ešte nestalo to, čo sa musí stať na každej túre - skalka pod nohou jej dskočila a ona sa pekne skrbáľala na zem. Peť vtzal batoh, Makovica s Peťou Žanku a nič nás nevyviedlo z tempa. Našťastie, kým sme prišli na asfaltku, akosi to rozchodila a dokonca si mohla vziať aj svoj batoh. Pri čakaní na vláčik sme ešte stihli jedny presadačky, potom sme presadli na rýchlik a potom sme sa poniektorí presadili do Aidy na zákusok. Poniektorí druhí sa presadili k stolnému futbalu a zabudli sa tam tak, až ich začali rodičia telefonicky zháňať u Makovice.....

Bol to Mikuláš ako má byť.....