Že netušíte, čo je to Koľvek? A prečo by tam malo byť okno? A načo sme tam šli? Koľvek je skalný hrebienok nad modrou smerom na Rohačku od Kluknavy. Skalné okno - to bol tréning na to naozajstné v Ohništi a preto, že je tam ultrakrásne.
No, treba povedať, že štartové pole sa výrazne zmenilo - od turistov pohoďákov z prvých ročníkov, ktorí sa bavili a pufkali hore kopcom, sú na štarte samí pretekéri, ktorí lámu rekordy.....
Ráno sa stretávame na stanici. Mamička Ľubka to pre dnešok vzdala, tak vyrážame vo dvojici. Na Ružíne vystupujeme do iného sveta. Zažína jemne sneho-pršať a Makovica statočne nadáva - nechaôa doma foťák....
Až mi srdiečko zaplesalo, keď som na stanici zazrela moju trojicu účastníkov. Rýchlo kupujem lístok a už aj sme vo vlaku. Keď vystupujeme v Richnave, práce spoza kopca vychádza slnko.
Kto by to bol povedal, že toľko dospelákov chce úplne po detsky zdobiť stromček pre zvieratká. pekne postupne nasadáme do 29-ky. Samo je prvý a drží nám miesto, to ale ujčoka nezaujíma, že už od dverí na seba pokrikujeme a v úplne prázdnom buse si sadá rovno k Samovi.
toto je prvý Števkov príspevok na stránku o peknej túre na Šivec -berte si z neho príklad - treba všetkm dať vedieť, ako je tam krásne - nielen preto, aby vám závideli, ale aj preto, aby sa nabudúce pridali.
Ráno sa zdá, že predpoveď meteorológom - na naše šťastie - opäť nevyšla, viňonku prebleskuje slnko. Vo vlaku sa stretávame opäť viacerí, čo sa vydali na Rohačku, ale to je nič oproti tomu, čo sa deje v margecanskej krčme - šóra až vonku. Prvý autobus odchádza naplnený do popuku, tak čakáme, kým sa vráti. Medzitým sa nás zas nazbieralo toľko, že sme sa do busu natrepali len silou vôle.
Stretávka o 9.30 v Kavečanoch sa nám vydarila temer celkom presne. Také úctyhodné číslo účastníkov - 14 - sme ani vo sne nečakali. Žiaľ, vyzerá to tak, že ostatní Košičania asi fakt uprednostnili pohodlnosť a vybrali sa len pod vyhliadkovú vežu. My sme ale skalní, tak sa nedáme ani nepriaznivou predoveďou počasia odradiť.