kategórie:
Názov: Okno v Koľveku a Rohačka
Dňa: 15.05.2015
Účastníci: Makovica, Eva, Jerguš, Mišo
Hostia:

P1110578.JPGmost v Kluknave P1110583.JPGzajko pre nami utiekol P1110588.JPGCecilkooo-elektrické ohradníky P1110599.JPGodbočka na Koľvek P1110600.JPGna Koľveku P1110609.JPGokno
P1110610.JPGMakovica v okne P1110614.JPGskaly Koľveku P1110618.JPGJerguš, drž ho, je to prírodná pamiatka P1110629.JPGstále stúpame P1110637.JPGešte stále stúpame P1110639.JPGznačka nás perfektne vedie
P1110651.JPGopekačka u smelého srnca P1110675.JPGna Roháčke P1110681.JPGlúky nad Margecanmi P1110701.JPGMajka a malé krtíča

Popis akcie: 

Že netušíte, čo je to Koľvek? A prečo by tam malo byť okno? A načo sme tam šli? Koľvek je skalný hrebienok nad modrou smerom na Rohačku od Kluknavy. Skalné okno - to bol tréning na to naozajstné v Ohništi a preto, že je tam ultrakrásne.

Ani pohodový odchod o 9.30 naprimäl viac Krtov, aby zmobilizovali svoje údy...ale ich škoda, prišli o veľa. Z vlaku nás vystupuje 7 - my štyria a ešte jedna naš spriaznená rodinka, ktorá dôsledne číta našu stránku a stretávame sa s nimi pravidelne. Dnes tu ale boli náhodou a stali sa z nich vážni keškolovci. Vystupujeme v Kluknave, prechádzame cez drevený most a pokračujeme po Mišovej obľúbenej "fialovej". Bývalá lesná cesta je ale komplet zarastená, tak nakoniec končíme na okraji pasienkov a prechádzame tesne okolo elektrického ohradíka. Pripájame sa k modrej a pomíname na Slunce, seno.....a farára ako ho trasie elektrina a kričí Cecilkooooo.... ohradník križuje turistický chodník aspoň 10x, niekedy úplne nezmyselne, tak ho obchádzame, podliezame a konečne sa dostávame do lesa. Odbočujeme po tvarovej značke na Koľvek. Krátky odpočinok na prvej vyhliadke a potom Makovica odchádza hľadať okno, ktoré by tu niekde nablízku malo byť. Spolu s rodinkou kešerov ho aj našli a my ostatní sa potom už pohodlne po hrebienku za pár minút dostávame priamo na miesto. Je to tu ako v pralese. Kam sa hrabe Stužica! Tu treba založiť kešku.....

Po kultúrnom zážitku sa balíme, posledný KUK na Kráľovku v opare a cimburie tatranských štítov vykúkajúce spoza Sľubice a pokračujeme ďalej, Neustále stúpame od jednej skaly k druhej. Výbuch jari pomaly končí, všetko sa rozvíja do krásneho leta. Mladé dubové lístky sú ešte ružovkasté, čučoriedkove kríky obsypané mechúrikmi kvetov, včielky majú košíčky na labkách plné žltučkého peľu až na prasknutie. Z poslednej skaly vidíme po nami chatu U smelého srnca, kde o chvíľu rozkladáme na 2 zápalky oheň a opekáme. Eva sa ukladá na lavicu a driemka, veď je po nočnej službe na pohotovosti. Nezdržíme sa dlho, len čo dojeme, hasíme oheň vodou zo studničky a pokračujeme ďalej. Na Rozsypanú prichádzame pred pol 4-tou - hlavná nevýhoda neskorého odchodu na túru, stále sa len ponáhľaš, aby ťa nestihla noc.... ale tu sme sa neponáhľali, ten výhľad nás nepustil. S Mišom sme roztiahli mapu, naučili sa ju zorientovať a určili sme si všetky dediny, pohoria....pomaly cez tretinu Slovenska.

Potom už kmitáme do Margecian na stanicu, ale nie ako obyčajní turisti. Makovica sa snaží spomenúť, kadiaľ to išla s kamarátmi posledne nadol. S výdatnou pomocou navigácie sa prepletáme lesnými cestičkami, chodníčkami,  aj priamo lesom medzi stromami.... Makovica sa tvári, že presne vie, kde sme, ale my ostatní ani veľmi netušíme, ani dobrodružná povaha Mišo sa radšej neodpája od nás, kým nevyjdeme na nádherné lúky. Tam sa už dáva do behu, aby stihol vlak. My ostatní docupitáme ku koľajniciam za stanicou akurát v čase príchodu vlaku. Keďže sme už zmeškali, neplašíme sa, ideme poza stanicu a keď sme už temer na úrovni staničnej budovy, prichádza náš osobáčik - no skrátka meškal a keby sme šli rovno na stanicu, boli by sme ho stihli.

Ale to by sme potom nešli na návštevu k Šaňkovi, nevideli včielky na letáčikoch úľa a nezaželali Majke veľa šťastia pri privádzaní na svet ďalšieho malého Krtka. Veľa šťastia Majka.  

Obrázok používateľa Anonym

dňa

16.5.2015X

Obrázok používateľa Anonym

vlak

A ja som ti aj volal Makovica, že mešká osobáčik, len si bola nedostupná.
Mišo