kategórie:
Názov: Návrat leta na Rohačke
Dňa: 11.10.2014
Účastníci: Makovica, Peťa, Braňo, Lenka, Feni
Hostia:

P1060218.JPGnástup na túru P1060220.JPGStúpame v hmle P1060226.JPGuž vieme, prečo má bodky-potrhala si biely kabátik P1060230.JPGPeťa, pozor, pavučina! P1060233.JPGvychádzame nad hmlu P1060239.JPGlúka pod vysielačom
P1060243.JPGPeťa a najväčší buk na Rohačke P1060244.JPGLenka na drevenom koni P1060249.JPGveľký chotárny kameň a malá Lenka P1060250.JPGkonečne hore P1060252.JPGna vrchole Rohačky-ozaj odtiaľ nie je výhľad P1060257.JPGzápis do knihy
P1060262.JPGpokračovanie cesty za výhľadom P1060266.JPGkonečne na Rozsypanej P1060270.JPGRozsypaná skala je mimoriadne fotogenická P1060274.JPGPeťa varí P1060278.JPGa Peťa obeduje - brezovými paličkami P1060283.JPGdôkar, že ozaj rastú
P1060285.JPGpasieme sa my aj Feni P1060294.JPGsledujeme tanec padajúcich listov... P1060295.JPG... z týchto bukov P1060300.JPGZvonček...a prečo nezvoní? P1060301.JPGkrásne kŕmidlo pre vysokú so soľou a zrnom

Popis akcie: 

A bol to návrat parádny, so zážitkami všetkých zmyslov, dokonca aj chuti pri pasení sa na čučoriedkach. Neveríte? Uveríte.

Pôvodne sme mali ísť na Kašajovku len na kratučký výletík, ale keď to slnko nad hmlou tak láka vyliezť do výšok..... Tesne pred 8-mou volá Braňo, že je aj s Lenkou na stanici.Ešte sme sa nestihli zvítať a už je tu aj Peťa. Sme všetci a Makovicin nesmelý návrh vyliezť na Rohačku a možno sa pohľadom dotknúť Tatier všetci prijímame. Margecany sú podľa očakávania v hmle. Cupitáme pomedzi rodinné domky nových Margecian, Lenka oblieza všetky obrubníky a Feni sa zdraví so všetkými miestnymi psami, na ulici náš prechod spôsobil doslova brechací uragán. Konečne vchádzame do lesa a začíname poriadne prudko stúpať. Občas sa nám značka stráca, takže Lenka ako Makovicou poverený pozorovateľ má plné ruky práce. Je šikovná a stále správnu cestu nájde. Vychádzame na okraj lúk. Hmla sa drži tesne nad lúkou, ale kopce na druhej strane doliny - Šľuchta, Bystrá a ďalšie už krášlia obzor. Lenka vybehne za Feny na lúku...kým sa spamätáme a skríkneme na ňu, už vie, prečo sa to nemá - nohavice má do pol lýtok mokré, našťastie topánky sú pod nimi dosť vysoké, takže choroba nehrozí.

Obdivujeme muchotrávky, pavučiny, krásny mach a cesta nám rýchlo ubieha - vychádzame nad hmlu a nosy nám šteklí slniečko, ktoré by malo byť zubaté jesenné, ale vyzlieka nás do krátkorukávových tričiek. Neodmysliteľná zastávka pri najväčšom buku na Rohačke, krátke posedenie na skale, Lenka ešte osedláva statný buk a môžeme sa vydať ďalej. Stále častejšie začíname počúvať, že koľko ešte minútiek , kým tam budeme, ale odrazu sme tam... zapisujeme sa do knihy - každý ako vie a prebiehame ešte tých pár metrov na Rozsypanú skalu na výhľad, ktorý bol terén neznalému pivárovi podľa zápisu v knihe prednedávnom odopretý, čo ho rpzťútilo až tak, že nabudúce sa chystá prísť so štilkou a výhľad si urobiť - rada pre značkárov alebo správcov knihy - dajme tam tabuľku - výhľad po modrej 10 minút.

My ako znalci si výhľad užívame, i keď Tatry a dokonca aj prešovské sopúchy sa nám tentokrát neukázali, kryje ich silný opar. Kojšu ale vidíme. A nielen to! Pod skalou nás čaká keška a plantáž sladučkých čučoriedok, ktorá nás spolu so slniečkom vracia do júla. Braňo nazbieral za hrsť modrých bobuliek a núka ich Feni. S radosťou ochutnáva, zalizuje sa až za ušami. Chvíľu nás pozoruje a potom odrazu mutuje na medveďa a začína sa pásť!!! Makovica jej ponúka najkrajšie vetvičky a Feni ich s radosťou zbavuje modrých plodov. Jazyk má atramentovomodrý, pred 300 rokmi by ju vyhlásili za vlkodlaka......

Peťa dbá o "správnu výživu" a varí si teplý obed....tradičnú vifonku. Keď už voda v hrnčeku bublinkuje, odrazu zistí, že nemá v batohu vidličku. Makovica vyberá nôž - šmik-šmik a 2 brezové prútiky sa menia na krásne dobiela oholené čínske paličky. Peťa sa nedá zahanbiť a v mihu sa naučí bravúrne ich ovládať a cestoviny miznú z hrnčeka.

Slnko-neslnko, hody-nehody, nastal čas pobrať sa späť. Vyberáme si neznačené chodníčky, veď krti nepôjdú dvakrát tou istou cestou. GPS, Makovicine spomienky na zostup na Silvestra a náš adrenalín nám nedajú zablúdiť. Schádzame dolu lúkou na krásny úzky chodníček a obchádzame skalnatý terén vrcholu. V sedle pod Rohačkou sa pripájame k značke, ale len na chvíľku. GPS ukazuje, že asi 150 metrov pod nami je ďalšia cesta. Strmým zrázom zbehneme hravo a ozaj, dostávame sa na cestu do raja vysokých bukov a padajúcich listov. Sadáme na drevo a sledujeme listy tancujúce vo vetre - nádherné jesenné baletné predstavenie.

Na lúčke pri stožiari vysielača si Lenka vynúti prestávku, ale nie ja odpočinok, musíme sa zahrať speedmintom, keď Makovica nesie celý deň rakety. Posledný úsek strmého zostupu zvládame temer behom. Šuchoceme vo vysokom lístí, skrývame sa zo stromami a strašíme druhú časť skupinky. Prichádzajúc na stanicu nám pred nosom odchádza zmeškaný rýchlik, ale nevadí, o polhodinku ide osobák. Máme čas ešte na jednu kofolku. Vo vlaku veľa nás sedia mierne spoločensky unavení trampi, ktorí sa nám zdôverujú, že idú na Nevadu. Vystupujú so psom aj s gitarou v Rolovej a ostáva tu po nich čosi pod sedadlom - relikvia každého trampa - spevník. Takže máme úlohu - nájsť ich a vrátiť im ho... už dnes vieme, že sa nám to asi podarí.

Bol to vzácny deň, akých je málo. 

Na záver výrok dňa:

Lenka (5 rokov): "Tatko a prečo sa Makovica stále chce hrať, keď ty si povedal, že veľkí sa už nehrajú..." 

mapka trasy výstupu je tu: http://www.cykloserver.cz/f/74b1169129/ 

 

Súvisiace články
Naša túra, výlet: Silvestrovská Rohačka
Naša túra, výlet: Silvester na Roháčke
Naša túra, výlet: Silvestrovská Roháčka - vo dne