Názov: | Koláčová Kráľova studňa |
Dňa: | 26.12.2013 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Mates, Šaňko, Zuzka, Peťa, Ľuboš, Tomáš, Zuzka Metiľová, Miška, Lolo, Judy, Szabi, Majka, Ľubko |
Hostia: | 2 Betky, Peťko Dobrovský aj s rodinkou a ďalší a ďalší kamaráti |
Stretávka o 9.30 v Kavečanoch sa nám vydarila temer celkom presne. Také úctyhodné číslo účastníkov - 14 - sme ani vo sne nečakali. Žiaľ, vyzerá to tak, že ostatní Košičania asi fakt uprednostnili pohodlnosť a vybrali sa len pod vyhliadkovú vežu. My sme ale skalní, tak sa nedáme ani nepriaznivou predoveďou počasia odradiť.
Vlastne, tá predpoveď sa na poslednú chvíľu zmenila a z predpovedaného dažďa sa vykľulo oblačno a miestami aj slniečko. Prvá spoločná fotka sa robí na Hrešnej. Tomáš samozrejme musí byť extra a otáča sa objektívu chrbtom. Partia z cykloklubu ostáva na Hrešnej, čakajú kamarátov, čo idú z Čermeľa a poznamenávajú, že sa asi na studňu unúvať nebudú...ako sme zistili neskôr, ozaj neprišli.
Povinná zastávka pri vyhliadke na Tatry. Tatry síce nie je vidieť, ale ukazovať správnym smerom vieme celkom dobre. Šaňko nás núka svojimi koláčikmi, dostáva niečo na výmenu a vracia sa späť do Kavečian, aby sa stihol načas vrátiť k rodinke. Ďalej nás teda pokračuje už len 15, keďže medzičasom nás dobehli Maja so Szabim. V lese naokolo sú zvyšky snehu, poniektorí sa snažia na ňom aj šmýkať na bežkách, je tu dokonca aj jeden na skialpi-zúfalec. Čoho asi padalo viac ako snehu, boli bukvice, je ich všade naokolo plno, vyzerajú ako čokoládové cukríky rozsypané po snehu (z tých vianočných koláčov už asi máme vidiny...).
Čochvíľa sme na Kráľovej studni. Pribudol tu jeden stôl a ubudlo dosť veľa stromov. Obsadzujeme náš tradičný stôl, ktorý sa hneď plní krabicami s koláčmi. Okrem nás je tu ešte jedna skupinka asi 2-3 rodiniek, ktorí prišli od Sokoľa, ku nám sa ale nehlásia, takže sú tu zrejme náhodou. Keďže nemáme so sebou suché drevo na tradičný ohník, Makovica zapaľuje aspoň spomienkovú sviečku.
Robíme si zoznamovacie kolečko, každy povie svoje meno a to, od čoho je závislý. Toľko závislostí sa asi ani vymyslieť nedá. Kopro síce hovorí, že je závislý na elektronike, ale vychádzajúc z toho, čo vytiahol z bahota, je skôr závislý na vifonkách - varič, hrnček, voda, vifonka. Makovica dostáva oneskorený darček k meninám aj pod stromček - ďalší miniatúrny varič a veľkú plynovú bombu. Kopro hneď ťahá z batoha aj ďalší hrnček a varí záujemcom kávu... tomu sa hovorí full-servis. A potom nemajte ho radi !!
Keď sme už skoro všetko pojedli a povymieňali, vydávame sa na cestu späť. Hneď za prvým kopčekom stretávame rodinku Dombrovských, ktorí trošku meškajú, ale na našu radosť predsa len prišli. Trošku podebatujeme, mládež sa už zvesela guľule, najmä Tomáš a jeho tradičná obeť Zuzka. Odrazu, kde sa vzali, tu sa vzali, Tillovci tu zrazu stáli....najprv sa chvíľku tešíme zo stretnutia a Tillovci potom vyhlasujú, že síce chceli dôjsť až na studňu, ale takémuto stretnutiu sa odolať nedá a vracajú sa s nami späť na Hrešnú.
S príchodom na Hrešbnú opäť vychádza slnko, tak sa ešte chvíľku potešíme z jeho lúčov a už aj cupitáme do dediny na autobus. Záverečné lúčenia a partia sa rozlieza.
Bol to krásny deň, Hynkovci sa určite v nebíčku tešia, ako nás ich myšlienka dáva každoročne dohromady.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5796x