kategórie:
Názov: Silvester na Roháčke
Dňa: 31.12.2013
Účastníci: Makovica + cca 150 účastníkov
Hostia:

P1320719.JPGcelkom zamrznutý potok - a vraj nie je zima P1320720.JPGtoto je nachystané pre diviaky pod poľovníckym posedom P1320726.JPGchodníček mladým lesom P1320728.JPGkrásne lúčky pod Rohačkou P1320731.JPGmoji dvaja sprievodcovia P1320733.JPGhavraní luskáčik na orechy - dômyselné
P1320741.JPGa už som na vrchole P1320743.JPGuž tu stojí len kríž P1320746.JPGvýhľad na dedinu Ovčie P1320753.JPGslnko sa snaží...ale mraky ho nepustia P1320759.JPGJe ti zima dievčatko?..teda Marian? P1320762.JPGpohľad z cesty nadol
P1320766.JPGkrásna prosba lesa na Lazoch P1320770.JPGEmka a Maťka so zlomenou nohou P1320777.JPGslnko zapadá nad stanicou v Kysaku

Popis akcie: 

Ráno sa zdá, že predpoveď meteorológom  - na naše šťastie - opäť nevyšla, viňonku prebleskuje slnko. Vo vlaku sa stretávame opäť viacerí, čo sa vydali na Rohačku, ale to je nič oproti tomu, čo sa deje v margecanskej krčme - šóra až vonku. Prvý autobus odchádza naplnený do popuku, tak čakáme, kým sa vráti. Medzitým sa nás zas nazbieralo toľko, že sme sa do busu natrepali len silou vôle.

Vystupujeme na zákrute pri chate. Makovica sa pripája k dvom pánom - domorodcom, ktorí chcú na Roháčku vyjsť zo severnej strane, kadiaľ chodievali pásť kravy v r. 1956 - z toho Makovica usúdila, že majú minimálne o 12-15 rokov viac ako ona, takže by im asi mala stačiť - vážení, krutý omyl...keď bačik kopol do vrtule, ostalo jej len prepletať nožičkami, dychčať ako parná lokomotíva...a aj tak nestíhala. Nakoniec sme sa ale dohodli na spoločnom tempe, pri ktorom sa dá aj užiť si okolie. Našťastie na severnej strane je všetko pekne primrznuté, tak sa nešmýkame v blate a máme pocit, že je ozaj zima. Páni spomínali, ako vyzerali polianky pred 55 rokmi a Makovica obdivovala zamrznutý potok, dômyslený havraní luskáčik na orechy, slnko predierajúce sa z hmly.... Tak sme v zhode teda došli až na modrú značku priamo na hrebeni Rohačky. Ešte chvíľku a sme na Rozsypanej skale pri kríži. Chýba tu ale socha Madony - ako vidieť z pozostatkov, drevo odhnilo a sochu asi niekto odniesol.

Ako sme vyšli neznámou cestou, tak sa aj vraciame, teraz ale v spoločnosti Mariana z Kojšova, ktorý to tu pozná, ako vlastnú dlaň. Ideme kúsok smerom na Kluknavu a potom odbočujeme a schádzame veľmi príjemnou lesou vestou (určite aj pre biky) cez krásne lúky s názvom Lazy, na ktorých tabuľa s nádherným vyznaním lesu. Na záver párky, chlieb a rum a miestnej cukrárni a želanie šťastného nového roka všetkým známym.

Ešte návšteva u Revákovcov, vrátenie požičaných vedící ešte v starom roku a už aj treba ísť domov.Emkin prvý copík, želanie šťastného nového roka a vláčik odchádza.

Prajem všetkým krásny rok plný turistických zážitkov s priateľmi.