kategórie:
Názov: Raj z juhu na sever
Dňa: 27.09.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Mates, Danka, Katka, Peťa, Veronika
Hostia:

P1060037.JPGVäčšina dnešných fotiek je od Matesa, veď za tento výkon na Klauzách si to zaslúži DSCN1171.JPGna Dedinách rezko kráčame P1050987.JPGinfotabuľa pri vstupe do Zejmarskej tiesňavy DSCN1194.JPGbalans na šmykľavom dreve DSCN1199.JPGvodopády kpt. Nálepku DSCN1200.JPGVeronika obdivuje to, čo ešte nevidela
DSCN1213.JPGKopro počíta súradnie skrýše P1060012.JPGfotka na krtkovskom strome DSCN1238.JPGsila vody - pred tou neutečieš P1060032.JPGvchádzame do výmoľa DSCN1239.JPGvchádzame do výmoľa P1060038.JPGprichádzame na Klauzy
DSCN1262.JPGspúšť na Klauzách DSCN1265.JPGpokojná hladina jazera - veľkorozmerné zrkadlo P1060066.JPGcupitáme o nových stupačkách DSCN1300.JPGPeťa stavia svojho mužíka P1060087.JPGpekne vedľa seba - tak si tu trónia DSCN1316.JPGcestou na Tomašák...
DSCN1327.JPG...a na vrchole

Popis akcie: 

Ráno o šiestej čakalo Makovicu na stanici príjemné prekvapenie – 6 rajachtivých krtov. Cesta v pohode ubehla, len mraky na obzore nám robili starosti. Keď sme ale vystúpili v Dedinkách, bolo tesne po daždi, akúrát obschla cesta...
Hneď sme sa vydali za prvou keškou. Vybehli sme na kopec a po krátkom šmátraní pod starými pňami sme našli krabicu od 5-litrového jogurtu. Nezvyklé balenie tejto pochúťky, ale dosť často sa používa na kešky. Okrem rôznych drobností sme v nej našli aj rozprávkovú knižočku s povesťami z Českého raja. Jasné, že sme si ju vymenili.
V Bielych vodách ešte malá návšteva obchodu a už vchádzame do tiesňavy. Dobehli sme skupinku detí, ktorým práve robil výklad člen Horskej služby. Tak sme počúvali aj my, najmä Veronika, lebo ako vysvitlo, ešte nikdy nebola v raji – teda tom Slovenskom. Neskôr sa priznali aj Kopro a Peťa, že toho ešte veľa v tiesňavách neprešli.
Rebríky sa nám všetkým páčili, vody bolo tak akurát, aby bolo na čo pozerať a aby sme sa nezamočili. Na Geravách začala hodina matematiky. Súradnice kešky boli skryté v číslach informačnej tabule. Počítali sme zložité vzorce, Kopro výsledky nahádzal do GPS, ale skrýšu sme aj tak nenašli. Ešte fotka pri Krtkovskom strome (fotili sme sa pri ňom aj na 2. oddielovom tábore pred 11 rokmi) a pokračujeme po zelenej značke. Pekná cesta po planine sa mení na nepríjemné, dlhé klesanie po lesných serpentínach. Na dne doliny cestička vedie okrajom koryta občasného vodného toku. Ako schádzame nadol, objavuje sa aj potôčik a o chvíľu onemieme v úžase nad silou vody. Široká lesná cesta sa mení na výmoľ hlboký viac ako meter a široký miestami aj viac ako 2 metre. To je výsledok dažďov z konca júla. Ďalšia spúšť nasleduje na Klauzoch pri hrádzi. Vodný prepad i celá dolina pod ním sa poriadne zmenili - všade vyvrátené stromy, chodník často musí meniť smer, drevený prepad vody z hrádze je zničený, rozlámaný na niekoľko kusov, hlina od hrádze odplavená. Až teraz sa dozvedáme, že celá Tomášovská Belá bola zaplavená a väčšinu stúpačiek museli robiť nanovo. Jeden kovový mostík je odstavený z prevádzky, lebo na jednej strane podmylo svah a stromy to nevydržali, tak musela byť vybudovaná nová cestička na druhej strane. Prichádzame k tíšine, kde bývala veľká kamenná pláž a zastavujeme sa v nemom úžase. Na celej pláži stoja kamenní mužíci – desiatky, stovky, možno ich je aj tisíc. Chytila nás davová psychóza, každá si chce tiež postaviť svojho, ale už sa pomaly nedá nájsť väčší plochý kameň. Kopro to vyriešil po koprovsky – preskočil na druhú stranu potoka a tam si našiel miesta dosť a dosť na svoj výtvor. Čo je to muzík – vlastne nič zvláštne, poviete si, len pár kameňov na sebe, ale je to pozdrav človeka, čo tu bol predo mnou.... a to kvantum nám vyrazilo dych.
Čaká nás ešte krátky úsek k ústiu do Hornádu a potom prechod cez strmý kopec na Tomášovský výhľad a do Tomášoviec. Podľa tabuľky s časom to na vlak stíhame ozaj len tak-tak. Tak teda šviháme hore kopcom a do sedla pod Tomašákom vybehneme za pár minút. Delíme sa – Kopro, Mates, Peťa a Danka bežia ešte k ďalšej keške na výhľade. Veronika tam síce ešte nebola, ale radšej vraj si odpočinie, veď sem ešte príde. Pomaly sa vydávame na cestu do Tomášoviec. Naši stíhači o chvíľku dodupú za nami. Keď vychádzame z lesa nad dedinu, otvára sa nám prekrásny výhľad – od Sľubice, cez Mariánsku horu nad Levočou, kostol v Spišskom Štvrtku až po ľavý obzor, ktorému trónia Tatry – celé biele, zasnežené.
Na začiatku dediny obdivujeme mohutnú výstavbu a zatepľovanie domov v cigánskej osade. Pred jedným domom sa zastavujeme – je krásny, obrovský a má prekrásne kovanie na balkóne. Pani domáca vešia prádlo, tak jej nahlas pochválime jej balkón. Hrdo sa usmeje a poďakuje.
V Tomášovcach ešte pár minút čakáme. Čaká nás už len prestup v Spišskej na rýchlik, rozlúčka s Peťou, ktorá ide ku Kamilovi, teda vystupuje v Margecanoch. Príjemné tlačenie sa 6 ľudí na 4 miestach v rýchlikovom vozni zostáva nám - zvyšku.

Súvisiace články
Obrázok používateľa ver2912

Slovenský raj

V sobotu bolo pekné počasie, takže bol aj super výlet. V Slov.raji sa mi celkom páčilo, keďže som tam bola po prvýkrát, dúfam,že som tam ešte pôjdeme, ... niekam k vodopádom.