Názov: | Chata Plesnivec a z nej cez Rakúsku polianku na Brnčalku |
Dňa: | 06.07.2008 |
Účastníci: | Marcelka, Šaňo |
Hostia: | Lenka, Janka, Rasťo a prvý medzinárodný účastník Chris až spoza oceánu |
Ešte predvečer tohoto výletu sa nevedelo kto a kam sa pôjde . Výjsť si za čerstvým vzduchom a poobdivovať krásy prírody chcel však každý z nás. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do Tatier na jednu z menej frekventovaných trás. Keďže každý z nás tam išiel po prvýkrát, boli sme milo prekvapení že v Tatrách môžu byť aj iné ako strmé skalnaté chodníky s vysokým prevýšením. Táto túra vedie okolo dvoch tatranských chát, jej náročnosť však nie je veľká a vidieť na nej sa dá všetko v kocke, čo Tatry ponúknuť môžu. Nástup Ráno sme došli s autom na parkovisko medzi Kežmarské Žľaby a Tatranské Matliare, kde povysadli dvaja z nás a poďho na stanicu do Tatranskej Lomnice po Lenku a Chrisa. Tí tam už čakali, tak nasadli a poďho späť na parkovisko. Na parkovisku nás ujko trochu šokoval, ba priam vydesil sumou 160Sk za parkovanie (jedno auto). Obhajoval to tým, že s jeho lístkom môžeme parkovať v celých Tatrách (však keď ide človek na celodennú túru, asi sa mu táto možnosť naozaj hodí :( ) Na otázku ohľadom WC, či nebodaj spŕch odpovedal, že na WC môžeme ísť kdekoľvek za stromom v celých Tatrách. Neskôr sme si všimli, že túto radu dal už viacerým - však čo by človek nechcel za tých 160Sk. Tak sme sa radšej už pobrali a začali vychutnávať pekný deň. Dolina Siedmich prameňov Od parkoviska bolo nutné najprv prejsť cca 500m po hlavnej ceste do Kežmarských Žľabov, odkiaľ sme postupovali po modrej značke až ku rázcestníku pri Čiernej vode. Po ceste sa nám naskytli pekné výhľady aj vďaka polomom, ktoré tu vznikli pred pár rokmi. Všade navôkol vidno ako sa príroda obnovuje. Na lúčkach kvitnú vstavače - slovenské orchidey, ktoré už v dolinách dávno dokvitli a tak si dávame v Tatrách reprízu. Od rázcestníka pokračujeme po pomerne novej žltej značke Dolinou Siedmich prameňov. Miestami roklinové zátišie nás nabáda rozmýšľať, čo bude za ďalšou skalou. Terén je miestami rozbahnený kvôli ťažbe dreva. Cesta začína stúpať, tak si s našimi dievčatami dávame oddych. Za chvíľku - za najbližšou zákrutou nás však čaká prekvapenie - oddychovali sme kúsok od chaty Plesnivec Chata Plesnivec Tesne pod chatou sa nachádza pekný machový vodopád a na skalách zaujímavé skalničky medzi ktorými rastie aj teplomilný Klinček peristý, ktorý sme videli aj na jednom z najnižšie položených miest nedaleko rieky Tisy. Nečudo, že chata Plesnivec slúžila ako pozorovacia stanica pre botanikov z rôznych kútov Európy. V Belianských Tatrách sa vďaka vápencovému podkladu nachádza spústa druhov kvetov a na tejto túre sme toho svedkami. Pred chatou sme si urobili prestávku poobzerali sa po Skalných vrátach, vošli sme sa pozrieť do útulnej jedálne. Je to jediná chata v Belianských Tatrách. Na Rakúsku polianku Za chatou nasleduje jediné strmšie stúpanie dnešného dňa. A za nim v plnom očakávaní smerujeme na Rakúsku polianku. Podľa Šaňovho študovania mapy by to mala byť takmer rovná planina s peknou kvetenou Belianských Tatier. Zrazu sa chodníček pred nami stráca v ružovej nádhere a otvára sa nám výhľad. Veľmi sa nám to všetkým páči, naokolo je vidno puky ďalších kvetov, ktoré neskôr nahradia tie súčasné ružové. Celý čas ideme takmer po rovinke. Veľké Biele a Trojrohé pleso Cestou a veľmi miernym stúpaním sa dostávame až pod Beliansku kopu, kde sa nám naskytajú jedinečné výhľady na ružové more a biele bralá Belianských Tatier. V tomto mieste meníme smer na západ a smerujeme okolo Meďodôl do žulových Vysokých Tatier. Čiara ktorá myslene rozdeľuje Beliansko-tatranskú kvetenu a drsné skalnaté Tatry prechádza práve dolinou Bieleho potoka a Bielym plesom, ku ktorému sa blížime. Pokračujeme ďalej k Trojrohému plesu, ktoré sa svojou tmavou farbou a svetlozelenou trávou navôkol pekne dopĺňa s okolitými výhľadmi. Pleso postupne zaniká a vzniká tu rašelinová bažina. Chata pri Zelenom plese Od Trojrohého plesa postupujeme mierným klesaním na Brnčalku. Po ceste míňame peknú upravenú studničku kde sa občerstvujeme. Na skalách navôkol rastú skalné ruže, no ich kvety sa nepodobajú tým klasickým. Ani to netrvalo dlho a už sme na Brnčalke. Za ňou sa slnko s lúčmi hrá vo vodách Zeleného plesa. V chate je taktiež útulne, a aj keď je ponuka jedál o dosť drahšia ako na Plesnivci, neodoláme miestnym vôňam. Z jedálne je výhľad na jazero a strmé skaly Kežmarského štítu. Týmto si chata u mňa vydobila postavenie najkrajšej z Tatranských chát. Okolo plesa rastú zaujímavé zeleno-žlté zvončekovité kvety, predpokladám že ide o istý druh horca. Návrat na parkovisko Keďže sme si zvolili tento smer túry, tak po ceste naspäť až tak netrpia naše kolená. Ideme širšou cestou s výhľadmi na Svišťovku či Jastrabiu vežu. Cesta pomaly ubieha a konečne sa dostávame k razcestníku so zelenou, kde sa nachádza slušný altánok s lavičkami a možnosťou núzového prespania. O chvíľku sme pri Šalviovom prameni, no po Šalviách ani chýru ani slichu, tak sa aspoň poniektorí napijeme. Po celej ceste z Brnčalky sa nachádza množstvo lavičiek a posedení. Tesne pred parkoviskom nás šokuje akýsi druh zvončeka, ktorý svojou veľkosťou pripomína mäsožravú rastlinu Adelu. Vďaka kalamite tu vzniklo prostredie pre pekné vysokohorské lúčne kvety. Celá túra bola zaujímavá svojou rozmanitosťou: Videli sme tri plesá troch farieb, sivé a biele bralá Tatier, nádhernú kvetenu a prešli sme dve Tatranské chaty. Vďaka pomerne miernému terénu vrele odporúčam túru aj občasným turistom. Jediné strmšie úseky sa nachádzajú okolo chaty Plesnivec. Až po návrate sme sa dozvedeli, že o deň na to uzavreli Dolinu Siedmich prameňov. Má to byť do konca leta a náhradná trasa vedie po paralelnej zelenej značke.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 10673x