kategórie:
Názov: Na bicykloch na Tiszu
Dňa: 12.07.2008
Účastníci: Makovica, Mates, Danka, Kopro, Jurko, Szabi
Hostia:

P1040437.JPGKopro opravuje koleso P1040440.JPGsamospúšť zo sedla bicykla -najnižšie miesto na Slovensku P1040443.JPGvody Bodrogu na najnižšom mieste na Slovensku P1040446.JPGrozkvitnuté leknice v Klíne P1040450.JPGzrúcanina gotického kostola - dom šípkovej Ruženky P1040452.JPGnechutne nová strecha
P1040466.JPGchránený klinček peristý P1040475.JPGhádam to už nie je ďaleko, ale lúky sú nádherné, i keď pichľavé P1040477.JPGešte stále je naša malá Kráľova hoľa ďaleko - za trŕňovým lesom P1040484.JPGkonečne na vrchole P1040486.JPGpohľad na hrad v Kamenci P1040491.JPGpohľad na hrad z Kamenca
P1040495.JPGchabé zvyšky múrov a vykúkajúca veža kostola P1040497.JPGdôkaz, že tam bol aj bicykel P1040501.JPGpláž na Karcsi P1040502.JPGbožský chládok P1040506.JPG P1040516.JPGa sme pri Tisze - ďalej sa už nedá
P1040518.JPGlenivá kakaovohnedá voda P1040522.JPGdôkaz, že sme na Slovensku P1040524.JPGchvíľka odpočinku v Čiernej na stanici P1040528.JPGvýsledok dnešnej práce slniečka nové P1040464.JPGvýstup na Tarbucku začína

Popis akcie: 

Vo vlaku na nástupišti 1 sme si pohodlne sedeli piati a robili inventúru, kto nám ešte chýba. Odrazu popod okná preletela modrá prilba – Aha, Mates. Prišiel ako kráľ – nastúpil a výpravca zapískal na odchod.
V Strede nad Bodrogom Kopro nezradil svoju povesť a tentokrát namiesto vybalenia polovice ruksaku pre zmenu rozobral celý bicykel, vraj niečo na tom prednom kolese nie je v poriadku.
Konečne sme vyrazili. Najnižšie miesto na Slovensku pri Kline nad Bodrogom sme našli úplne inštinktívne. Bola tam jedna rodinka kúpajúcich sa a Kopro ihneď začal rozvíjať svoju teóriu stoky, v ktorej sa on určite kúpať nebude – no, priezračne čistá určite nebola, ale zas až také zlé to tiež nebolo.
Vracali sme sa do Klina a Makovica poznamenala, že by sme mali nájsť aj tú zrúcaninu gotického kostola. Kým ona a Mates boli zaujatí kvitnúcimi leknicami na mŕtvom ramene, niekto zakričal – aha domček Šípkovej Ruženky“. Priam sme narazili do zrúcaniny. Zo strany vchodu je to krásne romanticky zarastený starý múr, zo strany od dediny naň nacapili v snahe zachrániť ho novú strechu so škridlami z reklamy – hnus!!!! Pasovali by tam staré machom obrastené škridlice alebo šindle alebo slama, len nie toto lesklé čudo.
Vrátili sme sa do Stredy nad Bodrogom a všetkých nás oslovila Matesova myšlienka – poďme na ten kopec Tarbucka, na satelitnej mape som videl, že tam vedie celkom pekná cesta. Vyzeral tak trochu ako Kráľova hoľa v miniatúre, tak sme si ju aj pomenovali Kráľova hoľa Medzibodrožia. Ihneď na odbočke z cesty nás privítal piesok, ktorý nás, prekladaný kameňmi, porastený vysokou pichľavou trávou, pichľavými bodliakmi a inými stepnými nepríjemnými rastlinami, sprevádzal až na vrchol. Pomedzi to ešte šípky, divý vinič, mladé agáty, 3x zakufrovanie a zakaždým návrat hodný kus späť, ale nakoniec sme po temer 2 hodinách (skoro ako na skutočnú Kráľovu hoľu) zastali na vrchole.
Kopro, ako ináč, sa dal rozoberať bicykel – vraj má defekt. Vybral dušu, nafúkal ju, pričom skončila Makovicina pumpa vo dvoch kusoch a potom skackal od jedného k druhému a dával nám počúvať, kdeže to fučí.....nefučalo nikde. Takže pre istotu nasadil novú dušu, vraj to zistí pri vode.
Z kopca sme zišli tou istou cestou. Obišli sme našu horu a v Kamenci sme si dali krátku pauzu pod hradom v altánku. Všetci boli z tepla takí zlenivetí, že len Mates odfotil krásnu kravu pod múrmi hradu a Makovica dokonca vyliezla (aj s bicyklom) až hore.
Pokračovali sme smerom na Maďarsko ku kanálu Karcsa. Na trávnatej pláži bolo asi 20 domorodcov, tak sme tiež zaliezli pod najbližší strom a užívali si tieň. Makovica, Kopro a Szabi sa rozhodli prekonať štátnu hranicu plaveckým spôsobom. Voda bola príjemne teplá, ale len vo vrstve asi 30 cm od povrchu. Dolu bola ako ľad. Ešte si Mates odfotil rybárov s ozaj zvláštnymi veslami – hliníkovými lopatami na odhadzovanie snehu (celoročné využitie náradia) a už odchádzame. Od tohto momentu začínajú naše preteky s časom. Chlapci nariekajú, že ideme ako slimáky (i keď predbiehame všetkých domorodých cyklistov) a Makovica pritom fučí z plných síl. Výsledkom toho je naša rýchlosť 16-19 km/h. V Kráľovskom Chlmci našu snahu dať si niekde hranolky a kofolu odmeňujú 3 sochy svätých maďarských kráľov na námestí, marhule kúpené u podomových obchodníkov a kofola v poslednom stánku v meste. Vyzerá to tak, že Tiszu už nestihneme, ale podarilo sa. O 17.15 sme zastali na juhovýchodnom trojhraniči a pred nami lenivo tiekla mohutná kakaovo-hnedá Tisza. Ďalej sa už nedá – naľavo konči Schengen ukrajinskou hranicou a do Maďarska cez Tiszu na bikoch neprejdeme.
Navôkol znejú z rádia maďarské evergreeny, futbalisti na ihrisku po sebe pokrikujú po maďarsky, bufetárka láme slovenčinu a oznamuje nám, že čapovaná kofola bude až o týždeň. Ešteže nás hraničný kameň presviedča, že sme na správnom brehu rieky.
Cesta späť ubieha zázračne rýchlym tempom a v Čiernej nám ostáva dosť času na zmrzlinu, Koprove kúpeľné oplátky, nákup lístkov a lupienkov (na doplnenie solí) v miestnom bufete. Len Szabi, ktorý si na minútku „odskočil“, nám chýba. Nakoniec dorazí akurát včas – namiesto, aby sa spýtal domorodcov, urobil si obchádzku cez Bieľ. Tú potnú kúru mu nikto z nás nezávidí.
Nastupujeme do poloprázdneho vlaku a spokojne odpočívame v chládku.
Niekde v Kuzmiciach si ešte Jurko zmyslí, že by bolo lepšie zvládnuť ešte jeden kopec a vystupuje už v Slanci. Vraj výšľap na Slánske sedlo a potom parádny zjazd po Rákócziho ceste do Ždane mu na záver dňa isto urobí dobre. Čo dodať – každému čo sa mu páči.

Súvisiace články
Obrázok používateľa Steju

slanec

ja len ze, vystup na slanec bol paradny ale zjazd po rakoczim bol este 100x lepsi, v uzasnom chladku (a uzasnych rychlostiach - 63.1 km/h), nasledne som si to z tolkeho nadsenia este 'skratil' cez skaros (od rakocziho opat uzasny zjazd) a trstenne (63.5km/h) do cane :]