kategórie:
Názov: Vodácke šantenie na Ružíne II
Dňa: 09.06.2007
Účastníci: Makovica, Zuzka, Mišo, Števko, Žaneta, Katka, Kamil, Peťa, Jurko, Mates, Tomáš, Maťo Szabari, Danko
Hostia: Katka Čániová, Elenka, Simona

1ruzin.jpg 2ruzin.jpg 3ruzin.jpg 4ruzin.jpg 5ruzin.jpg 10ruzin.jpg

Popis akcie: 

Ráno nás vítalo presne tak, ako sme si to predstavovali – modré nebo bez mráčika a teplúčko. Všetci sme prišli načas, traja exoti – Kopro, Maťo a Jurko vyrazili na bicykloch a Danko vyrazil z domu pešo načas, ale akosi sa mu zapáčila prechádzka po košických parkoch a dobehol celý spotený na poslednú chvíľu.
Na lodenici v Margecanoch už na nás čakali. Nafasovali sme lode, vesty a pádla, dostali základný kurz vodáckeho názvoslovia a už sme aj znášali lode na vodu. Ružín mal plný stav vody, čo bolo veľmi pekné, ale aj plný stav špiny – polystyrény, PET-fľaše, vedierka a iné dekorácie plávali všade.
Vytvorili sme si dvojice podľa nášho želania, ale postupne došlo k niektorým zmenám. Prví sa menili Katka Čániová s Dankom. Tak úžasne štrikovali na vodnej hladine, že sa Makovica chytala za hlavu. Ihneď pristáli a prvé mixovanie bolo na svete. Danko odišiel k Zuzke do náčelníckej indiánskej lode a Makovica prevzala zadácku úlohu vo veľkej modrej lodi. Katka bola celá šťastná z toho, že ako háčik sa nemusí o nič starať, len poriadne zaberať. Spočiatku to veľmi nevyzeralo ako cielená plavba, z vtáčej perspektívy asi naše lode vyzerali ako pobehujúce splašené kurence, ale postupne sme sa do toho dostali a podarilo sa nám šťastne oboplávať prvý ostrov. Poobdivovali sme skalu vysoko nad pravým brehom a už sme aj pristávali pri druhom ostrove. Tentoraz sme rozsadili Katku a Žanetu – zmixovali sme ich s Koprom a Maťom Szabarim. A potom sa už zdalo, že všetky lode idú správnym smerom. Okolo dvanástej sme sa dostali konečne na križovatku pod Malým Šivcom. Pohľad na skalu a triangulák na nej bol ozaj krásny. Makovica všetkým povedala, aby sa radšej držali ľavého brehu, pretože na sútoku dvoch vôd zvyknú byť rôzne bludné prúdy, ale na poniektorých to pôsobilo doslova ako magnet – a preto temer všetky lode smerovali presne cez stred sútoku a poskakovali na vlnách.
Ešte 2 zákruty a dostali sme sa temer k priehradnému múru. Bolo už pred jednou, tak sme si na ľavom brehu našli jedno mólo, kde práve domorodci neboli doma a pristáli sme. Odpočinok v tieni, natiahnutie poskrúcaných hnátov, obzeranie najčerstvejších opálenín – presnejšie povedané pripečených červených kolienok, likvidácia zásob proviantu a to najlepšie – kúpanie a ohadzovanie sa čímsi ako „vodná bomba“ – to bola naša činnosť v najbližších 2 hodinách. Tesne pred treťou sme sa vydali na cestu späť. Keďže pre Katku prišiel motorový čln, lebo šla robiť sprievodkyňu nejakým Kanaďanom do Tatier, ostalo nám jedno miesto v lodi voľné. Kopro hrdinsky nasadol do lode a oháňal sa veslom napravo a naľavo, že vraj on loď bezpečne dovezie až do lodenice. Hodný kus sa statočne takto trápil, potom sme to skúsili aj ako katamaran, ale jeden človek strednú loď nedokázal udržať. Nakoniec sme znova presadali. Simona, ako najmenšia sa zahrala na porcelánového sloníka a nasadla k Makovici a Katke do lode ako stredový náklad. Kopro si prisadol k Elenke a Mišo so Števkom vzali prázdnu loď do vleku. Makovicina loď mala ponor poriadne hlboko, tak sa stala križníkom a ostatní ju museli naširoko obchádzať. Ešte krátka zastávka na ostrove, kde sa postupne vystriedali všetci tí, čo na ňom ešte neboli, a už prechádzame popri veterinároch, východe zo starého tunela, lodenici UPJŠ a pred nami sa otvára široké rameno s našou lodenicou. Vynášame lode, čistíme, čerpáme vodu, ukladáme pádla a vesty, nakladáme lode do držiakov. Okolo pol šiestej je všetko odložené a my odchádzame do krčmičky na kofolu.....žiaľ, kofola sa nekonala – vraj došla. Ako sa môže v krčme pri vode minúť v sobotu popoludní kofola? Pepsi-cola z fľaše bola drahá, sladká, bublinková a teplá.....
A výkony dnešného dňa?
- Števko na mieste háčika zaparkoval loď k mólu takmer sám
- Kopro dokázal tak štrikovať pádlom z jednej strany lode na druhú, že dokázal ísť takmer rovno
- najlepšie kormidelnícke schopnosti prejavil Mišo, veď už absolvoval splav Hrona aj Dunaja
- Simona ako porcelánový sloník dokázala v lodi sedieť temer bez pohnutia
- Jurkovi a Makovici sa podarilo zlikvidovať foťák, takže z cesty naspäť už obrázky nemáme a ktovie ako to nakoniec s ním dopadne

Súvisiace články
Naša túra, výlet: Vodácke šantenie na Ružíne III