Najprv mala ísť len Makovica s Lacom a nakoniec sa nás nazbierala celkom pekná kôpka. Pohodovo o 9:45 vyrážame z horného konca Hačavy za slnkom a jarnými kvietkami. Ako sa ukáže, na tie si budeme musieť troška počkať.
Ráno o 8:15 nastupuje Makovica k Lacovi do auta. Prvá jeho veta - nechce sa mi do tej čľapkanice na hrebeni... Tak poďme inde, Makovica na to, čo tak Šivec? Odpoveď v podstate bez slov - kolesá auta odbočujú smerom na Jahodnú a o chvíľu parkujeme pod zelenou.
Jerguš je už po angíne, tak sa s radosťou pridáva. V našom malom izolovanom tíme teda tesne po 9-tej parkujeme na moste na Ružíne. Je zamračenô, ale zdá sa, že hmla sa rozplynie a ešte aj slnko vykukne.
Už dlho sme sa tam chystali a táto krásna jeseň nám dala ponuku pekného dňa, ktorú sa nedalo nevyužiť. Stretávame sa na stanici v Kysaku a tesne pred pol deviatou vyrážame.
Pokračujem v preskúmavaní miest, kde sa môžu drobci cítiť ako ryba vo vode. Toto je jedno z nich. Treba im vziať bicykle, kolobežky, či odrážadlá a vydať sa okolo priehrady z Margecian k starému tunelu. Beriem si ale bicykel, veď treba nejako pokračovať ďalej.
Kamarát Jožko posiela z vlaku krásnu fotku Tatier. Vyraziť tam je už neskoro, ale pozrieť na ne by sa dalo aj odniekiaľ zbližšia. O 10.00 ide bus na Hámre a odtiaľ je to už len kúsok na Šivec.
Mala to byť krátka vychádzka, ale nakoniec z toho bol celkom pekný 13-kilometrový výletík. 2 autá a dvaja vlakom, organizácia perfektná, stretávame sa presne v stanovený čas a na dohodnutom mieste.... skrátka Krtko to vie.
Keďže je Laco ešte stále zaneprázdnený stavbou skrine a poniektorí sú na dovolenkách, vyrážame len vo dvojici...teda Makovica vyráža z Košíc sama a v Kysaku priberá Jerguša.