Názov: | Vodácke šantenie na Ružíne III |
Dňa: | 21.06.2008 |
Účastníci: | Makovica, Kamil, Peťa, Kopro, Szabi, Jurko, Katka, Danka, Mišo, Števko, Majka, Mates, Zuzka, Maťo, Hoffmanovci a ich kamaráti, Evka, Jerguš, veľký Šaňo, Katka a Elka Čániové |
Hostia: |
Tak tento rok nám počasie vyšlo viac ako výborne. Na rozdiel od minulého roka bolo k nám slnko trošku milosrdnejšie – občas sa aj schovalo za drobné mráčiky, takže si naše telá mohli od útokov slnečných lúčov na chvíľku oddýchnuť.
Ako zdatní vodáci sme sa hneď vybrali smerom k Malému Šivcu. Ihneď sme zaznamenali niekoľko noviniek – okrem toho, že počet udíc a silonov, ktoré bolo treba obchádzať bol určite vyšší ako počet rýb v jazere, zaznamenali sme aj novú „najkrajšiu lavičku na Ružíne“, ku ktorej dokonca viedli aj nové kovové schodíky, Pán domáci bol ale doma, tak sme sa nezastavili. Išlo nám to všetkým fajn až na Matesa s Katkou – ťahali ako blázni, Katka už odpadávala od únavy a aj tak stáli na mieste. Pri chate Marica teda došlo k malej zmene – Makovica presadila Katku s Majkou a čuduj sa svete, odrazu všetko fungovalo. Tá naša Majka....vzala pekne Matesa na povel a už to šlo.
Chceli sme sa zastaviť na malom ostrove, ale ten vyzeral ako dikobraz – na všetky strany z neho trčali udice a cholerickí rybári na nás hulákali, nech vypadneme....tak sme teda pokračovali. Mates a Števko si vymenili pozície, aby si Števko natrénoval zadácku pozíciu. Trénovali asi tak 20 sekúnd a potom sa ozvalo tupé „žbľuch“...Stalo sa to, čo Mišo evidentne považoval za nemožné – prevrátili sa a loď intenzívne naberala vodu. Mišo samozrejme nemal vestu, takže mal dosť roboty so sebou samým. Navyše všade dookola plávali a pozvoľna sa potápali vetrovka, šušťáky, doklady, ruksaky a ďalšie nepotrebnosti, ktoré si títo naši dvaja experti vzali si sebou na vodu. Makovica skočila za nimi a pomáhala udržať loď na hladine, kým ju dotiahli k brehu. Zbilancovali sme škody – Števko rozmočil doklady aj peniaze, vykúpal fotoaparát a Mišo prišiel o vetrovku, ISIC preukaz a vykúkal mobil.
Zastávku na desiatu sme si urobili v malom prístavisku. Vzápätí na to nás chatári pozvali k sebe na terasu, a tak sme sa napapkali v pohodlí a aj s občerstvením.
Tento rok sme sa vybrali preskúmať zátoku pod Košickou Belou. Pod mostom na Hámroch sme poobdivovali mamu kačičku s malými kačiatkami a už sme aj pádlovali do zátoky. Úplne na konci nás privítalo rákosie, bahno a nie veľmi príjemná aróma. Vyšli sme s člnmi až do potoka a skoro sme sa tam ani nedokázali otočiť.
Zašli sme ešte do zátoky k Opátke a zasa sme si užili pár nadávok od rybárov. Ešte neodmysliteľné hranolky na Bradane, bez ktorých by Kopro a Jurko asi ani neprežili. Cestou späť sme sa ešte stavili na skalnatom ostrove na čučoriedkovej párty. Poniektorí si aj zaplávali. Voda bola čistučká, ale aj dobre studenučká. Makovica vyzerala zo skaly ako vodníčka alebo Schrekova nevesta – v tej vode mala krásny zelený nádych.
Ešte 3 zákruty a sme späť pri lodenici. Vyčistiť lode, odložiť a už aj odchádzame – poniektorí na vlak a Jurko s Koprom samozrejme na bicykloch.
Po sobotňajšom pádlovaní mládeže patrila nedeľa stáreži – teda skoro stáreži, lebo Zuzku a Maťa, ani Elenku nemožno v žiadnom prípade za stárež označiť.
O tomto dni len stručne: okrem dvojnohých účastníkov sme mali aj 4-nohých – Beňa si nie a nie zvyknúť, že svoj 30-kilový zadok má položiť vyvážene do stredu lode a malý 3-mesačný Marekov mop Atosko len čumel prekvapene naokolo a potom uvaneve zaspal.
Dospelákom sa vodáčenie páčilo, ale došli sme len na strmý ostrov. Tam sme si dali piknik a plávanie, dokonca skutočné bláznenie vo vode – až také, že Beňa stratila obojok aj so známkami.....
Skončili sme dosť skoro, keďže slniečko už nebolo také ústretové a pripekalo jedna radosť.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3971x