Názov: | Veľkonočné Tatry |
Dňa: | 11.04.2009 |
Účastníci: | Gu100, Makovica, Zuzka, Kopro, Danka, Kamil, Peťa, Veronika, Mates, Tomáš Šteco, |
Hostia: | Tomášova Alenka z Krkonôš |
Mates si ráno dal rozcvičku v behu na stanicu, ale vlak nakoniec stihol. Gu100 dorazil k Makovici autom dokonca skôr ako načas, ale nebal pojazdný telefón, takže autíčkari nakoniec vyrazili presne načas. Za Braniskom nás prepadla taká hmla, že sa dala lopatami odhadzovať. Potom sme ešte netrafili na odbočku do Tatier a povozili sa po mostoch novej diaľnie, ale nakoniec sme do toho Smokovca dorazili.
Tesne nad stanicou pozemky sme sa všetci spojili - vláčikári, autíčkári a aj pražáci - Tomáš a jeho Alenka. Slnko pripekalo, a tak sme sa pomaly vyzliekali z vetroviek, búnd, dlhých tričiek a poniektorí aj z dlhých nohavíc. Cestička v mäkkom bývalom lesnom teréne nám rýchle ubehla a už sme aj stáli na moste na Hrebienku. Cesta k vodopádom bola pokrytá hrubou vrstvou snehu - poriadne vyšmýkaného, - takže sme predvádzali doslova žonglérske kúsky v snahe udržať sa na nohách. Z lesa z hrubej vrstvy snehu sálal chlad, tak sme pridali do kroku. Krátka zastávka pri vodopádoch a už aj sme na Rainerovej útulni. Obsadzujeme voľný stôl a okrem jedla sa opäť začína kolotoč sladkostí - čokoláda, trubičky, ďalšia čokoláda - no proste obžerky. Betlehem pri Rainerky sa už pomaly celkom roztopil a snehové vajce, pripravené na vyzdobovanie sa pánovi chatárovi roztápa pod rukami. Ešte krátke fotenie pri vchode a pokračujeme smerom k Zamkovského chate. Pripájame sa k trati akýchsi pretekov - okolo nás kmitajú dvojice skialpinistov. Pravidelne sa im uhýbame, aby sme ich nezdržovali - v podstate im môžeme byť vďační za to, ako sa nám ľahko šliape - veď nám pekne utlačili sneh a nezabárame sa. Zamkovského chatu sme vlastne iba minuki a pokračujeme smerom na Téraho chatu. O chvíľu ju už aj vidíme, ako sa vypína na skalnej hrane. Ešte chvíľka a prichádzame k stanovisku Horskej služby. Dostávame školenie o tom, že by sme mali nosiť lavínový pípač, keď sa pohybujeme v takomto teréne. Akoby na dôkaz toho, že má pravdu, sa nám rovno nad hlavami odtrhla maličká lavínka a zhrmotala dolu žľabom. Pozeráme na oblohu, spoza končiarov pomaly vykúkajú okraje mrakov - a nielen bielych, ale aj škaredých sivých. Tak teda konštatujeme, že ďalej sa nejde a vraciame sa späť.
Ďalšia krátka prestávka na Rainerke, ďalšie sladkosti, krátka dažďová prehánka (Veronika straší s dáždnikom) a už sa aj čvachtáme rozmočeným snehom. Gusto pomáha všetkým naokolo, známym i neznámym, jednoducho stojí uprostred chodníka a podáva ruky napravo aj naľavo. Cupitáme ďalej a keď prichádzame v Smokovci na parkovisko, začína skutočne pršať. Stihli sme to len tak-tak. Cestou doov prechádzame cez 3 búrky - lejak, krupobitie, dúhy, úder blesku asi 50 m od nás priamo do lampy na parkovisku, ďalší úder besku do čohosi na poli nad Margecanmi, čo začalo celkom seziózne horieť. Skrátka, sme radi, že sme sa v pravý čas otočili späť a zbytočne neriskovali. Veď chata tam ostane stáť a my sa k nej určite ešte vrátime.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5786x
tatry : vau
vylet bol uzasny, taka zmena :) .... dufam, ze v lete sa par krat u nich stavime
hehe
Tak my sme este paru hod stravili v tatrach a ich blízkosti... a celý čas bolo nádherne počasie už bez kvapky dažda... Mali ste hold smolu na dážd