kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 06.01.2012
Účastníci: Makovica, Smokie, Maťo B., Zuzka, Peťa, Kika, Ina, Mišo
Hostia: Ľubko kučeraný, Jakub

P1170027.JPGsnežná krása nad Zlatou Idkou P1170029.JPGCelá naša banda P1170036.JPGSnehový pankáč P1170047.JPGtesne pod Golgotou P1170052.JPGtie mraky to je US Steel P1170057.JPGKojšovka na dohľad
P1170068.JPGskúška sedačky P1170075.JPGkupol sa blíži P1170079.JPGodpočinok pri čajovni P1170088.JPGčierne mraky od Slovenského raja P1170095.JPGdve zelené rosničky P1170099.JPGtesne pod vrcholom
P1170110.JPGa na vrchole P1170112.JPGľadom obalený smerovník P1170118.JPGstretnutie so Šaňkom

Popis akcie: 

V Košiciach nás ráno víta hmla a nevľúdny vlhký chlad zachádzajúci do kostí. Maťo Básti ide autom, tak sa štyria sáčkujú k nemu. Autobusom teda ide len Makovica a Mišo a príjemné prekvapenie - Ina, ktorá kvôli výletu na Kojšu prišla až z Rožňavy a vstávala o 4.30 - to je teda turistická obetavosť.

Autobus ide tempom slimáka, cesta je ako také snehové udupanisko, kamienkový posyp asi veľmi nepomáha. Za Klátovom sa hmla trhá, objavuje sa slnko a my už vieme, čo bude nasledovať - naše tradičné milované trojkráľove "Nebe modrý jako džíny" a pekný výhľad do dolín. Do Zlatej Idky meškáme 15 minút, ale autíčkari nás čakajú a spolu vyrážame v ústrety čerstvému prašanu. Najprv po ceste, Mišo nasadzuje bežky, ide hore skratkou a o chvíľu sa nám šmýka oproti. Stále nás lanári na výlet do Gelnice, vraj dolu perlovkou to bude ideálne - to určite, najmä pešo si tých 15 km nikto z nás "nenechá ujsť".

Odbočujeme z asfaltky a vyšliapavame si stopu hore zjazdovkou v čerstvom prachovom snehu. Je mierne pod nulou, tak je to veľmi príjemné. Pozdravujeme snehuliaka-pankáča a pokračujeme ďalej. Mišo ukecal najprv Jakuba, aby mu robil vlek a potom mu sadol na lep aj Smokie, ale veľmi rýchlo zistil, že ťahať do kopca aj takú ľahkú váhu ako je Mišo, dá poriadne zabrať.

V čajovni si dávame pauzu, vieme, že na vrchole asi bude fúkať, tak radšej desiatujeme tu.Cesta je vyjazdená až po meteo stanicu, ďalej pokračujeme po vyšliapanom chodníčku až k vrcholovému smerovníku. Je nádherne obalený obrovskými kryštálmi ľadu. Fotka, chvíľka na vrchole a už je čas na návrat. Od Slovenského raja sa ženú nepekné tmavosivé mračná. Je tesne pred jedenástou a Makovica s Inou rozmýšľajú, že by mohli stihnúť autobus o 12.10 - natesno síce, ale dá sa. Ina sa rozhodne vydáva na cestu späť - najradšej skratkou priamo k ceste pod meteo stanicou. Krok-dva a HUPS, je tu závej až povyše kolien - tá skratka asi nebol najlepší nápad. Našťastie brodíme len nejakých 20 metrov a už je tu cesta. Lúčime sa s ostatnými a kmitáme miernym poklusom nadol. Stretávame zopár ďalších známych, ktorí prišli na autách, takže odvoz aj v prípade nestihnutia busu máme zabezpečený. Je 11.45 a za zákrutou sa pred nami vynára parkovisko. už vieme, že to stihneme. Nad parkoviskom je Šaňko aj s Maťkou a malým Andrejkom. Máme ešte čas sa na chvíľku zastaviť, porozprávať. Ostatní pri nich strávia iste viac času, ale Makovica s Inou už bežia na autobus.

Vďaka Trojkráľová Kojšovka za tento pekný zážitok.

 

 

Obrázok používateľa Anonym

Ako vyzerala rekonštrukcia meteo stanice