Názov: | Stretnutie na Miliči |
Dňa: | 16.04.2011 |
Účastníci: | Cyklo-Makovica, Kopro, Smokie, Johny, Laci, Szabi, Maja, Boris, Pešo-Tete, Kika, Daniel, Peťa, Veronika, Jarko, štvornohá Missy |
Hostia: |
Ako vidieť, bolo nás jak hadov - aj pešo aj na bicykli. Išli sme všelijako - vlakom i po vlastných, ale nakoniec sme sa všetci stretli na stanici v Slanci. Peťko Dombrovský ako hlavný organizátor kontroluje v stanici dochádzku, my cyklisti teda odchádzame za budovu a po Makovicinych 4 vetách na úvod vyrážame.
Borisko a jeho SPD sa ešte nekamarátia, takže ochutnáva tvrdosť asfaltu. Okrem toho zisťšuje, že má akosi mierne ohnutú prehadzovačku, takže najľahšie prevody sú pre neho minulosťou - trošku sa bude trápiť, ale čo už.
Stúpame po bočnej ceste temer úplne bez áut do Nového Salaša a Slánskej Huty. Výhľady sú prekrásne, Vidíme nielen na hrad, ale až na vzdialený hrebeň Slánskych vrchov. Makovica klasicky na konci a tak všetci z kopca na ňu kričia, "Makobica, vidíme dve Makovice" - no hej, jednu na biku na ceste a druhú - tú s vysielačmi - na vzdialenom hrebeni. Konečne to strmé stúpanie končí a vychádzame na traverz zo Slánskeho sedla. Ešte kúsok a sme na vrchole. Zjazd by sme si aj celkom užívali, ale vietor a chladný vzduch nám zmrazujú ruky na riadidkách a úsmev na tvári. Na Izre na terase je ale krásne slnko a závetrie, tak sa vyhrievame ako mačiatka. Odrazu sa okolo jazera hýbe nejaká procesia - sú to 2 autobusy stredoškolákov z Michaloviec a s nimi aj Zemplin-TV - budeme v televízii!
Uvoľňujeme im miesto na sedenie a uháňame ďalej. Na hraniciach zastavujeme odfotiť sa pri hraničnom kameni, ale viac nás upúta nápis, že vďaka 991 000 EUR z európskych peňazí vznikla táto cyklotrasa - no, za toľko peňazí by tam mohol byť aj príjemnejší chodník a nie od ťažkých mechanizmov vyjazdená poľná cesta. Zvládame ju a vďaka Johnymu, ktorý obetavo stojí na odbočke, všetci bezpečne meníme smer a o chvíľu po krátkom stúpaní (ako ináč, dnes hádam stále len ideme do kopca) sme na parkovisku pod hradom. Na hrad idú len Szabi, Majka a Makovica, ostatní tvrdnú na parkovisku a dôsledne strážia bicykle.
Pri odchode spod hradu aj Kopro štartuje GPS. Bačik na bielom aute práve vošiel na lesnú cestu, po ktorej máme ísť a na drzovku nám pred nosom zavrel rampu. Tak musíme zosadnúť a poloplaziť našim smerom. Cesta nie je asfaltová, ako ktosi kdesi napísal, ale je veľmi príjemná - spevnená, a mierne stúpa v tiahlych zákrutách, takže sa ani nemusíme veľmi namáhať. Prichádzame k chate Csatarét práve včas - len čo si obsadíme stôl a usadíme sa, začína sa podávať guľáš. Pechota tu ešte nie je, tak teda ani fronta nie je pridlhá. Guľáš je zaujímavý, dokonca aj s fazuľou, ale inak celkom fajn. Kopro mikroskopicky analyzuje jeho jednotlivé súčasti, akosi sa mu do neho neche a potom komentuje každé sústo...
A už je tu pechota - prichýlime ich k nášmu stolu, Makovica im vstojí šoru a dokonca aj prináša guľáš. Danko sa nenechal odohnať, že si má ísť sadnúť, tak teda aspoň berie lyžičky. Pomaly sa s nimi lúčime, lebo ďalšie kilometre nás čakajú - sú stále rovnaké - hore a hore a hore, Makovica nám to urobila naschvál, že ideme týmto smerom - to by bol zjazd! A ona by z nás asi ošedivela ešte viac, teda úplne.
Konečne vychádzame na asfaltku pod Bodorétom. Posledná spoločná fotka a konečne klesáme po krásnej serpentínovej asfaltke. Prekvapuje nás nová cesta na hranicu nad Skárošom - nemusela by sa za jej šírku a kvalitu hanbiť ani hociktorá cesta 1. triedy na hlavnom ťahu. Prechodom hranice sa samozrejme všetko mení a zákaz vjazdu nad 4 tony hovorí za všetko - žiadny autobus, žiadny rozvoj turistiky, len osobné autá.
Ešte posledná zastávka v Skároši v krčme a neomysliteľná kofola. Kopro oberá servítku z rohlíka, ktorý mierne divne "rozvoniava", ale podľa neho je to fajn a kľudne ho pojedá. Tu sa rozchádzame - jedna časť ide do Myšle a na Jazero a Furču, druhá klasicky cez Čaňu a Valaliky - tie sa ochlapily, mjú uť čosi ako syklochodník - trochu zvlnený, ale je k dispozícii. Makovica vyráža ako prvá, ale nič jej to nepomáha, o chvíľu ju všetci dobehnú, aspoň proti tomu vetru idú spolu. Na Hlavnej je na tachometri 69 kiklometrov - celkom prijateľné.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6384x
kopro kešuje
som rád, ked zavítam na cudzie stránky a vidím, ako kopro kešuje na mojej keške ! ))) Prajem vam vela kilometrov v prirode !!!
KES
Hej Hej... teda ja lenivec ja som stal na krajnici a zdialky navigoval otroka :-D Ked nasiel vdaka mojej navigacii tak som bol taky laskavy a prisiel zlyzat slahacku :-D
nejaka slaba ucast
oproti minulorocnej 37-ke