kategórie:
Názov: Stretnutie na Miliči
Dňa: 16.04.2011
Účastníci: Cyklo-Makovica, Kopro, Smokie, Johny, Laci, Szabi, Maja, Boris, Pešo-Tete, Kika, Daniel, Peťa, Veronika, Jarko, štvornohá Missy
Hostia:

P1120695.JPGPechota na stanici v Slanci P1120697.JPGČasť cyklistov v Slanci P1120698.JPGPetrusov prejav-stanica má výbornú akustiku P1120701.JPGno, Borisko, je to na figu P1120704.JPGa my to vieme aj jednou nohou! P1120706.JPGpohoda na Izre
P1120712.JPGprechádzame hranice P1120714.JPG991 000 EUR-to je dosť! P1120723.JPGhrad Füzér je na dosah P1120724.JPGa my pod ním P1120733.JPGkosatce už pomaly odkvitajú P1120738.JPGpohľad na dedinu
P1120740.JPGhradná veža P1120749.JPGguľáš je mňam P1120751.JPGKopro, neboj sa ho, ten guľáš nehryzie P1120752.JPGMakovica a Eči P1120753.JPGbatéria kotlov na Csateréte P1120755.JPGa stoly plné hladošov
P1120766.JPGje nás 14, ale zmestili sme sa! P1120769.JPGMakovica to už nesie P1120795.JPGnajhlavnejší šéf Petrus P1120797.JPGvýhľad cestou na Bodorét P1120800.JPGkonečne na asfaltke na Bodoréte P1120807.JPGKopro keškuje na hranici
P1120809.JPGrozchod v krčme v Skároši

Popis akcie: 

Ako vidieť, bolo nás jak hadov - aj pešo aj na bicykli. Išli sme všelijako - vlakom i po vlastných, ale nakoniec sme sa všetci stretli na stanici v Slanci. Peťko Dombrovský ako hlavný organizátor kontroluje v stanici dochádzku, my cyklisti teda odchádzame za budovu a po Makovicinych 4 vetách na úvod vyrážame.

 Borisko a jeho SPD sa ešte nekamarátia, takže ochutnáva tvrdosť asfaltu. Okrem toho zisťšuje, že má akosi mierne ohnutú prehadzovačku, takže najľahšie prevody sú pre neho minulosťou - trošku sa bude trápiť, ale čo už.

Stúpame po bočnej ceste temer úplne bez áut do Nového Salaša a Slánskej Huty. Výhľady sú prekrásne, Vidíme nielen na hrad, ale až na vzdialený hrebeň Slánskych vrchov. Makovica klasicky na konci a tak všetci z kopca na ňu kričia, "Makobica, vidíme dve Makovice" - no hej, jednu na biku na ceste a druhú - tú s vysielačmi -  na vzdialenom hrebeni. Konečne to strmé stúpanie končí a vychádzame na traverz zo Slánskeho sedla. Ešte kúsok a sme na vrchole. Zjazd by sme si aj celkom užívali, ale vietor a chladný vzduch nám zmrazujú ruky na riadidkách a úsmev na tvári. Na Izre na terase je ale krásne slnko a závetrie, tak sa vyhrievame ako mačiatka. Odrazu sa okolo jazera hýbe nejaká procesia - sú to 2 autobusy stredoškolákov z Michaloviec a s nimi aj Zemplin-TV - budeme v televízii!

Uvoľňujeme im miesto na sedenie a uháňame ďalej. Na hraniciach zastavujeme odfotiť sa pri hraničnom kameni, ale viac nás upúta nápis, že vďaka 991 000 EUR z európskych peňazí vznikla táto cyklotrasa - no, za toľko peňazí by tam mohol byť aj príjemnejší chodník a nie od ťažkých mechanizmov vyjazdená poľná cesta. Zvládame ju a vďaka Johnymu, ktorý obetavo stojí na odbočke, všetci bezpečne meníme smer a o chvíľu po krátkom stúpaní (ako ináč, dnes hádam stále len ideme do kopca) sme na parkovisku pod hradom. Na hrad idú len Szabi, Majka a Makovica, ostatní tvrdnú na parkovisku a dôsledne strážia bicykle.

Pri odchode spod hradu aj Kopro štartuje GPS. Bačik na bielom aute práve vošiel na lesnú cestu, po ktorej máme ísť a na drzovku nám pred nosom zavrel rampu. Tak musíme zosadnúť a poloplaziť našim smerom. Cesta nie je asfaltová, ako ktosi kdesi napísal, ale je veľmi príjemná - spevnená, a mierne stúpa v tiahlych zákrutách, takže sa ani nemusíme veľmi namáhať. Prichádzame k chate Csatarét práve včas - len čo si obsadíme stôl a usadíme sa, začína sa podávať guľáš. Pechota tu ešte nie je, tak teda ani fronta nie je pridlhá. Guľáš je zaujímavý, dokonca aj s fazuľou, ale inak celkom fajn. Kopro mikroskopicky analyzuje jeho jednotlivé súčasti, akosi sa mu do neho neche a potom komentuje každé sústo...

A už je tu pechota - prichýlime ich k nášmu stolu, Makovica im vstojí šoru a dokonca aj prináša guľáš. Danko sa nenechal odohnať, že si má ísť sadnúť, tak teda aspoň berie lyžičky. Pomaly sa s nimi lúčime, lebo ďalšie kilometre nás čakajú - sú stále rovnaké - hore a hore a hore, Makovica nám to urobila naschvál, že ideme týmto smerom - to by bol zjazd! A ona by z nás asi ošedivela ešte viac, teda úplne.

Konečne vychádzame na asfaltku pod Bodorétom. Posledná spoločná fotka a konečne klesáme po krásnej serpentínovej asfaltke. Prekvapuje nás nová cesta na hranicu nad Skárošom - nemusela by sa za jej šírku a kvalitu hanbiť ani hociktorá cesta 1. triedy na hlavnom ťahu. Prechodom hranice sa samozrejme všetko mení a zákaz vjazdu nad 4 tony hovorí za všetko - žiadny autobus, žiadny rozvoj turistiky, len osobné autá.

Ešte posledná zastávka v Skároši v krčme a neomysliteľná kofola. Kopro oberá servítku z rohlíka, ktorý mierne divne "rozvoniava", ale podľa neho je to fajn a kľudne ho pojedá. Tu sa rozchádzame - jedna časť ide do Myšle a na Jazero a Furču, druhá klasicky cez Čaňu a Valaliky - tie sa ochlapily, mjú uť čosi ako syklochodník - trochu zvlnený, ale je k dispozícii. Makovica vyráža ako prvá, ale nič jej to nepomáha, o chvíľu ju všetci dobehnú, aspoň proti tomu vetru idú spolu. Na Hlavnej je na tachometri 69 kiklometrov - celkom prijateľné.

 

Obrázok používateľa Anonym

kopro kešuje

som rád, ked zavítam na cudzie stránky a vidím, ako kopro kešuje na mojej keške ! ))) Prajem vam vela kilometrov v prirode !!!

Obrázok používateľa kopro

KES

Hej Hej... teda ja lenivec ja som stal na krajnici a zdialky navigoval otroka :-D Ked nasiel vdaka mojej navigacii tak som bol taky laskavy a prisiel zlyzat slahacku :-D

Obrázok používateľa ferrari

nejaka slaba ucast

oproti minulorocnej 37-ke