Účasť najprv mala byť excelentá, ale postupne odpadávajú celé rodinky, dôvodom je choroba. Nakoniec to vyzerá tak, že pôjde iba Makovica, ale v piatok o 22:30 sa to trošku otočilo.
Po krátkej úvahe sme sa vydali spolu do neznáma - s jedným papierom A4 so základnými informáciami, naštudovanou mapou a odhodlaním, že všetkých 5 skál nájdeme.
Posledný deň dlhého vianočného voľna sa zdá byť celkom pekný. Stretávame sa na Jazere, pôvodný plán bol ísť pozrieť Myšľanskú vyhliadku, ale vidina hmly v dolinách a slnka na kopcoch nás vyháňa vyššie. Parkujeme v Slanskej Hute a do bodky opakujeme výletík z apríla minulého roku.
Vydumovali sme, kam sa vyberieme, až sme vydumali klasiku do Zlatej Bane a odtiaľ cez Šimonku na Čiernu horu. Vezieme sa pohodlne autom, ale to súčasneznamená, že podľa našej klasiky prichádzame s meškaním - je 9:15, keď vyrážame.
Pôvodne sme mali ísť na potulky Bujanovom, ale kopa snehu a pod tým blatistý povrch nás otočil iným smerom - prečo si nepripomenúť, že 3. víkend apríla sme už 15 rokov boli každoročne na Miliči.
Chorého Jerguša nechávame doma a vyrážame temer presne načas smer Rankovce. Odtiaľ sa chceme lesnými cestami skratkou dostať na Makovicu a potom už pekne po značke ďalej po hrebeni.
Naši vrchári z koruny nás inšpirovali a keďže sme tu ani jeden ešte neboli, Makovica navrhla a Laco, ako to už býva, neprotestoval. Jerguša sme tentoraz nechali doma v Kysaku. Vyrážame dosť neskoro, lebo sme čakali na to, ako bude ráno pršať - našťastie neprší a tak tesne pred 11-tou parkujeme na Slanskom sedle a vyrážame.
Krátka vychádzka, tak akurát pre Nikine nôžky, to je dnešný program. Ide sa na Slanský hrad. Zastavujeme na parkovisku hneď pri parku. Nika má za úlohu hľadať značku hradu. Za chvíľku stojí na križovatke a ukazuje - tam.... tak teda odbočujeme tam, rozumej doľava a cupitáme hore kopcom.
Laco nás pre tento týždeň opustil smerom na ďaleký západ, tak náš Korona-tím sa scvrkol na 2 osoby. V Prešove ideme na posledné nástupište a disciplinovane čakáme na autobus.