kategórie:
Názov: Šivec - malý aj veľký
Dňa: 29.12.2012
Účastníci: Makovica, Zuzka, kopro, Kika, Gabo, Tesca
Hostia:

P1250214.JPGRužín z Malého Šivca P1250217.JPGkrátke posedenie P1250221.JPGideme za slnkom P1250226.JPGTesca, stoj, to lietadlo nedohoníš P1250229.JPGhradba Tatier na dohľad P1250236.JPGaj s Kurtavou skalou
P1250261.JPGešte zápis do vrcholovej knihy P1250263.JPGna bralo sme radšej nešli - príliš sa šmýka P1250275.JPGGabo, máš pravdu - človek má chuť lietať... P1250276.JPG...alebo tancovať? P1250283.JPGbralo zo Šiveckých lújk P1250284.JPGkedy už budeme na slnku?
P1250288.JPGa zasa v tieni lesíka P1250303.JPGKopro, daj jej pokoj! P1250305.JPGtancuj, tancuj, vykrúcaj na ľade

Popis akcie: 

Podľa predpovede počasia to mal byť deň ideálny na výstup na kopec a ďaleké výhľady - a aj bol.

Na stanici Makovica stretáva Gaba a cupitajú do Lidlu kúpiť Zuzke nejakú papu, aby nebola celý deň hladná. Potom nervózne stepujú v hale autobusovej stanice. Keď je už do odchodu len 5 minút, napadne im, že by mohli pozrieť na nástupište a tam ozaj sedia na lavičke mrznúce lastovičky Kika, Zuzka a Tesca. Kopro tu nie je, ale dúfame, že nastúpi na Lokomotíve - a ozaj nastúpil. V poloprázdnom buse cesta rýchlo ubieha, na Ružíne je dobrá zima, na zamrznutej ceste doslova tancujeme čarleston. Tesca behá ako splašená a breše na všetky strany, až po chvíli zaregistrujeme aj my na obzore kopčeka napravo pomaly sa pohybujúce srnky. Tesca párkrát aj zúrivo odbehne za nimi, tak nakoniec dostáva "zaracha" a pre jej dobro ide na vodítku (veď poľovník nikdy nespí). Na Malý Šivec sa vyšplháme za chvíľku, Gabo je tu prvýkrát, tak si to užíva. ostatní to berú už len ako povinnú jazdu. Makovica vešia na stromčeky jablká a medovníky pre zvieratká, nech aj ony   majú Vianoce. Na lúkach sa ani nezastavujeme a pokračujeme do sedla pod Čivcom. Tu je snehu troška viac a už sa nám tak nešmýjka - ale len chvíľku. Celý vrchol Šivca možno dnes nazvať dvojkombináciou skaly a ľadu - našťastie tej skalnej zložky je dostatok, a tak bezpečne prichádzame k vrcholovej skrinke. Vychutnávame si výhľady, najmä pohľad na hradbu Tatier na jednej strane a Slánske vrchy na strane druhej a zas len konštatujeme, aké je to Slovensko malé a predsa nami ešte neprebádané a nepoznané.

V mraze sa dlho sedieť nedá, teda ešte rýchlo zápis do vrcholovej knižky a cupitáme späť. V sedle si dávame prestávku, Makovica rozvešiava zvyšok proviantu pre zvieratká a všetci si pochutnávame na čokoládových trubičkých z Lidlu, ktoré najlepšie chutia mrazené - teda presne také, aké sú dnes v batohu.

Máme ešte spústu času do odchodu vlaku, takže sa pomaličky presúvame po žltej do Ružína. Gabo nás učí nejaké hry a potom my jeho cvičíme v slovnom futbale. Človek by neveril, koľko slov je na "d" a ako je možné, že nás nenapadol taký bežný delfín, ktorým nás Zuzka trápila pomaly polhodinu. 

Do Ružína prichádzame polhodinu pred odchodom vlaku. Opierame sa o múrik staničky príjemne vyhriaty slnkom a relaxujeme ako také mačiatka - už len priasť od rozkoše sa musíme naučiť (chudák Tesca, tá sa potom z nás zblázni). Kika vystupuje v Kostoľanoch, ide ku kamoške, tak do Košíc prichádzale len 4, ale aby nám nebolo smutno, čaká nás na stanici Peťa na biku. Rýchla dohoda, že ideme ešte na ľad a každý sa beží domov najesť.

No a ten ľad - stretli sme sa v električke, prišli spolu pred Crowarénu a pekne spolu odišli - také davy sa hádam na ten ľad ani nezmestia..... takže asi pohybu na dnes stačilo. 

 

 

Obrázok používateľa muro1

Nahoda

Ja som akurat siel hore do Drienkovej skaly ked som vas videl ako ste sli dole po zltej mam dojem tu sobotu bolo krasne pocasie :D