kategórie:
Názov: Rajtopíky-Sľubica
Dňa: 16.01.2010
Účastníci: Makovica, Zuzka, Peťo, Peťa, Kopro, Danka, Maťo B., Szabi, Lenka, Veronika, Smokie, Johny,
Hostia: Jarko, Peco

P1050094.JPGúvodné foto na Chvalabohu P1050103.JPGna obzore Tatry P1050106.JPGodchádzae od hlásky smer Rajtopiky P1050122.JPGskoro všetci v okne P1050138.JPGpo šmykľavke do sedla Humence P1050152.JPGtesne pod vrcholom Sľubice
P1050156.JPGkríž na poľane pod vrcholom P1050180.JPGkonečne na vrchole Sľubice P1050195.JPGsnežíme na polianke Predky P1050217.JPGcez lúky do Richnavy P1050222.JPGľadová krása zblízka P1050230.JPGposedenie v teple kulturáku

Popis akcie: 

Deň bol proste dokonalý. Na stanici sa nás zliezo neuveriteľných 13 a nakoniec doletel aj Peco, ktorý nám tú nebezpečnú trinástku trošku zjemnil. Bolo tam ešte plno Košičanov, Makovica niektorých poriadne vyplašila výrokom, vraj miestenky na Sľubicu sú už vypredané.....

V Richnave nás čakal autobus priamo na stanici - toľký luxus. Nasadli sme a pred kulturákom vystúpila len Makovica. Rýchlo nás zaprezentovala a už sme sa aj viezli smer Branisko-Chvalabohu. Hore bolo jasné, že to bude krásny deň. Posledné chuchvalce hmly sa nám váľali pri nohách a nad nami bolo už len modré nebo. Úvodná fotografia pod kaplnkou Chválabohu! a už nastupujeme na šmykľavý chodníček smer Ratopíky. Pri vojenskej hláske nás dobieha Peco, celý šťastný - vraj šiel som ďalším busom, ale chytil som vás. Rajtopíky sú skoro bez snehu, ale ľadu je tu zato statočne. Predvádzame tanečné a akrobatické kreácie, ale našťastie prechádzame všetci bez ujmy na zdraví (veď Žanka ostala tento rok doma). Pri skalnom okne si dávame pauzičku na desiatu, spôsobíme malú zápchu pri jaskynke, keď si viacerí myslia, že tadiaľto sa ide do okna a stavajú sa za nami poslušne do radu. Ešte foto a už aj sa liepame za oknom cez jediné exponované miesto - organizátori ho zabezpečili popruhom - vďaka vám, chlapci. V sedle Humence si pripadáme ako v rozprávkovom svete - na hornom konci lúky jar - stromy bez inovate, na zemi žltá tráva, na dolnom konci krásna, doslova mrázikovská inovať a poprašok snehu na zemi. Tesne pod vrcholovou poľanou Sľubice stretávame organizátorov Kráľovského maratónu - zrejme hľadajú nové trasy. Janko s nimi prehodí pár slov, Peťo medzi nimi spoznáva svojho spolubývajúceho a už sa sj ponáhľame ku krížu na poľane pod vrcholom. Neodmysliteľná fotka Krtkov ovešaných na kamennom podstavci kríža a už aj cupitáme na vrchol. Klasická vatra statočne dymí a vytvára hmlovú clonu akoby chcela konkurovať tej hmle pod našimi nohami, ktorá nám dokonale skryla Spišský hrad...hradba tatranských štítov ožiarených slnkom na obzore je za to ale dostatočnou náhradou. Ďalšia prestávka na papkanie, Peťa ozbíjala stromček a teraz rozdáva kolekcie a salonky. Kopro nadeľuje gumených medvedíkov, z ktorých sa vraj dajú robiť obrázky z Kámásutry - no, pravdu povediac, nepodobalo sa to na nič, len na  zlepené medvedíky. Chlapci zapárajú do dievčat, zhadzujú ich do snehu, kočky im to oplácajú, až z toho vzniká hromadná zhadzovačka do snehu. Vy&vrcholenie nastáva keď Peťo a Kopro dokazujú, kto viec ustojí....nakoniec všetky baby odpočítali Kopro. No čo, kto vie, čo sa ešte v tom Peťovi skrýva.

Cestou do RTichnavy si užívame zabijacký žľab - našťastie tam nie je ani veľa ľadu, ani veľa snehu, ale aj tak volíme radšej bezpečnejšiu cestu lesom, síce kľučkovaním pomedzi stromy, ale bezpečnejšie. Na našej lúčke nazvanej Predky opäť snežíme - klasická fotka do archívu a už aj pokračujeme rozprávkovou zasneženou zvážnicou a potom po lúkach. Hmla sa cez deň v tejto dolinke rozplynula, takže sme dorazili do dediny len v jemnom opare, ktorý nám nebránil vo výhľade. V kulturáku nás čakali prestreté stoly - biele obrusy, pečená klobása, teplý čajík, keksíky, koláčiky a k tomu všetkému ešte pený odznak a pamätný list. Cestou na stanicu sa kvarteto Peťa, Smokie, Jarko a Veronika zrazu od nás odpájajú a pokračujú doprava popod trať. Myslíme si, že len chcú ísť po druhej strane koľajníc, ale keď ich zazrieme až kdesi pri hlavnej ceste, rýchlo na nich kričíme a pískame. Niežeby sme sa báli, že im v neďalekom Manhattane ublížia, ale treba im ešte dôjsť späť na stanicu, kým príde vlak. Vraj sa zarozprávali a vôbec si nevšimli, že prešli cez podjazd a že koľaje nechali hlboko v doline pod sebou....

V teple vláčika ešte študujeme kalendár. V Margecanoch nastupuje Kamil aj so snowboardom, vraj sa idú v nedeľu s Peťou spúšťať do Kavečian.

Za hviezdu dnešného dňa možno označiť Peťa - nielenže prišiel na túru rovno z nočnej, ale ešte aj prekypoval energiou, dokonca, čím bolo viac hodín, tým bol živší (nepriama úmera je v tomto stave ozaj nezvyčajná).

Súvisiace články
Naša túra, výlet: Výstup na Sľubicu