kategórie:
Názov: Výstup na Sľubicu
Dňa: 19.01.2008
Účastníci: Makovica, Kopro, Marek, Katka, Maťo Čech
Hostia:

P1010794.JPGna štarte na Branisku P1010805.JPGv skalách Rajtopíkov - skrýšu sme nenašli P1010811.JPGvzácne snehové úseky P1010820.JPGa všetci na vrchole pri smerovníku P1010838.JPGkvapky dažďa na borovici P1010840.JPGtak do tejto hmly sa nám vôbec nechcelo....
P1010857.JPGpohľad nazad na Krompachy - nemáme na výber P1010868.JPGa radosť v poslednej dnešnej skrýši

Popis akcie: 

Predpoveď počasia bola hororová, tak sa zdalo, že prídu len tí najskalnejší alebo nikto. Čuduj sa svete, Sľubica má stále svoju silu – bolo nás nakoniec 5.A k tomu hádam za plný vagón ďalších Košičanov a turistov z okolia. Na stanici v Richnave nás čakalo príjemné prekvapenie – autobus prišiel po nás a nemuseli sme šľapať po dedine. Jemne mrholilo, takže sa zdalo, že predpoveď sa splní.
Zaprezentovali sme sa a už sme sa aj viezli na vrchol Braniska. Naokolo boli len fliačiky snehu a ľadu. Cesta rýchlo ubiehala, našťastie hmla sa držala trošku pod nami, tak sme na seba aspoň videli. Pri vojenskom vysielači začalo trošku popŕchať, neskôr sa to, čo padalo z oblohy zmenilo na ľadové guličky a o ďalšiu chvíľu na snehové vločky. Trvalo to však len chvíľku. Cez Rajtopíky sme prechádzali úplne bez snehu, o to zákernejšie boli kusy ľadu schované v popadanom lístí a ihličí. Pri skalnej bráne sme hľadali GPS-skrýšu. Vlastne najprv sme hľadali seba navzájom. Makovica telefonovala Koprovi, kam sa podeli, keď vtom uprostred rozhovou Kopro povedal: ale ja vás počujem dvojmo, asi ste niekde nablízku a ja počujem aj telefón, aj skutočný hlas“....bola to pravda, delila nás 1 skalka a 2 stromy. Skrýšu pri skalnom okne sme nenašli, keďže si Kopro zabudol pozrieť presný popis na nete. Ale tá na Sľubici nám už neušla. Zápis, výmena drobností a už aj odchádzame. Na vrchole je tradične poriadny vetrisko a ešte aj hmla. Ale aj tak sme videli Spišský hrad – stihli sme to asi na 30-sekundový moment, keď vietor odvial jeden chuchvalec hmly a ten druhý sa za ním troška oneskoril.
Povestný „padák“ lesom bol dnes úplne bezpečný – bez snehu, bez ľadu, zato s úžasne premočeným lístím a ihličím – nikomu sa nechcelo v ňom vyváľať. Po žltej značke sme sa dostali až na lúky nad Richnavou. Ešte veľké fotografické pokusy s kvapkami vody na ihličí a už aj zbiehame do dediny, pretože začína výdatne pršať. Vlak nám už ušiel, máme dosť času. Konzumujeme organizátorskú klobásu, diskutujeme s domorodcami o modrej značke, ktorá nie je v mape. Oni nás najprv presviedčajú, že žiadna ani neexistuje, ale keď im Makovica ukáže fotku smerovníka, tak dumajú a dumajú a sľubujú, že to určite zistia a nechajú nám odkaz na našej stránke – predstavte si, oni ju poznajú!!!! Sme proste slávni!!!
To by sme neboli my, keby sme si cestou na stanicu neskočili ešte do jednej skrýše (vôbec síce nebola po ceste, ale zvládli sme to), skrýšu zasa našiel Marek – akosi sa mu v poslednej dobe darí – a už aj sedíme v teplúčkom vlaku domov.
Bol to taký troška vlhký výlet, ale tých asi 200 ľudí, čo tam bolo s nami, nás presvedčilo, že to vôbec nie je nenormálne, vyjsť do lesa, aj keď rosničky v telke nariekajú, že ani psa nehodno vyhnať. Psa nevyháňajte, my pôjdeme sami...

GPS súbory: 
Súvisiace články
Výškový profil trasy:
Výškový profil trasy