Názov: | Polnočná silvestrovská Kojšovka |
Dňa: | 31.12.2008 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Mates, Kopro, Danka, Kami, Peťa, Veronika, Drobček |
Hostia: |
No, nezdalo sa, ale nakoniec sa nás našlo 9 statočných – odvážnych – dostatočne trafených...ktovie ako to nazvať, ale bolo to krásne, majestátne, úžasné, nezabudnuteľné.
O ôsmej sme sa nalodili do autobusu a v dobrej nálade sme dorazili do Zlatej Idky. Išli sme do tej krčmy, kde sme to podľa starostu mali stráviť hodinku v teple – krčma bola otvorená – ale taky plivák ste ešte nevideli. V sále, kde sa chystala dedinská zábava, od nás chceli 60 korún na osobu. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme pomaličky na Kojšovku a že ten čas nejako strávime spoločne a na čerstvom vzduchu.
Bolo možno 7 stupňov pod nulou a absolútne bezvetrie. Len čo sme vyšli z dediny, prebehli sme odbočku a kúsok sme sa museli vrátiť, Potom sme zablúdili druhýkrát a z tej cestičky sme sa už nevracali. Sledovali sme najprv bežkárske stopy, potom stopy nejakého pešiaka a keď aj tie sa začali vracať, zapol Kopro GPS a napojili sme sa na cestičku, ktorú sme už poznali. Zastavili sme sa pri peknej malej chatičke a ďalej sme ako hypnotizovaní pokračovali za červenými svetlami na vrchole.
Na nebi boli miliardy hvied. Taký Orion sme ešte nevideli. Bolo rozoznať všetko – dokonca aj jeho meč a štít, hviezdičky Plejád nám ukazovali jasný maličky vozík, Mlična cesta svietila naprieč oblohou.... Hlboko pod nami v dolinách sa rozprestrierali hmly, ožiarené oranžovými svetlami miest a bielymi neónovými svetlami dedín. Pripadali sme si ako na streche sveta.
Tesne po jedenástej sme dorazili na Golgotu a hneď pokračovali k čajovni. Krátka prestávka a ideme ďalej. Za prameňom nás pošteklí na nose prvý poryv vetra. Zdá sa, že na vrchole to bude šte veselé....Keď sa pripájame na cestu vedúcu od Eriky, už to aj je veselé, vetrík sa mení na vietor, vietor na vetrisko. Na vrchole sa na ňom síce nedá ležať, ako vtedyna Kráľovej holi, ale veľa tomu nechýba. Ešteže Kamil našiel závetríčko tesne pod vrcholom. Vyťahujeme šampus, krásne jednorazové plastové poháre – smola, v tom mraze plast praská ako zosušený papier, ale našťastie odnášajú si to len podstavce, a tak si nalievame, zapíjame nový rok, ktorý sme odpočítali podľa Veronikinych hodín. Ešte rýchle vybehnutie do víchru na vrchole, pár fotiek a už aj odchádzame do doliny, kde je pekné bezvetrie. Pri čajovni si dávame krátku prestávku, konzumujeme krížom-krážom Dankine chlebíčky, Petin medový koláč, Zuzkine pizzove kolieska, Koprové slanivoé TUC-TUC – skrátka dokonalá zmes.
V Zlatoidskom sedle padá hmla, nevidieť na 2 metre, svetlo čelovky sa odráža od tej nepreniknuteľnwj steny. Šliapeme ale svižne ďalej a pred treťou nás víta Jožo Kalapoš a chatár na Lajoške.
Posedeli sme do štvrtej a už aj doslova letíme ďalej. Trošku sme sa zasedeli a treba stihnúť autobus z Bankova o siedmej, aby sa Veronika dostala načas na vlak domov. Nad Jahodnou ešte fotíme snežné delá v plnej činnosti a uý aj cupitáme ďalej. Už ani nerozprávame, len šliapeme ako ten zajko Energizer na baterky. Je o desať minút sedem a my obsadzujeme zastávku na Bankove. Sme celí bieli od inovate, ktorú máme na vlasoch, fúzoch, aj čiapkach.
Autobusárovi želáme šťastný nový rok. Na Havlíčkovej prestupujeme všetci do deviatky. Postupne vystupujeme a kývame si na rozlúčku.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7199x