kategórie:
Názov: Od Hnilca k Hornádu - cez Bukovec
Dňa: 12.03.2011
Účastníci: Makovica, Tete, Lacko, Kika, Danka, Szabi, štvornohá Misi
Hostia:

P1120253.JPGv Margecanoch nás čaká Kamil. Máme síce len minútku, ale je to krásne P1120254.JPGv motorke na stojáka P1120256.JPGvystupujeme v Švedlári P1120258.JPGTete delí koláč P1120261.JPGkríž na pozadí spáleniska P1120264.JPGzaujímavá kostolná veža v Švedlári
P1120269.JPGa už stúpame nahor P1120278.JPGcez ľad P1120283.JPGSzabi pomáha P1120284.JPGLacko si našiel palicu P1120286.JPGsmrek na dôchodku P1120290.JPGnáš snehuliak
P1120296.JPGdesiatová prestávka v sedle P1120299.JPGna vrchol &bukovca P1120306.JPGskalky pod vrcholom P1120308.JPGpozdrav jari P1120319.JPGúžasné lúky na vrchole P1120327.JPGstĺp s veterníkom na vrchole
P1120331.JPGa my spolu na vrchole P1120334.JPGčo je to - ryba, či vrtulník? P1120342.JPGcesta nadol, ale Tatry nevidieť P1120346.JPGSzabimu vraj vošiel sneh pod jazyk P1120354.JPGto nie je cesta, to je ľad..... P1120366.JPGkrátka zastávka v Poráči
P1120372.JPGcestou na Zbojský stôl - je tu nádherne P1120373.JPGna Kňazovke P1120375.JPGžltý chodníček do Olcnavy P1120380.JPGTete už sladko spí Szabimu v náručí P1120383.JPGkrásny drôtený úsmev

Popis akcie: 

Počasie sa zdá, že bude na našej strane, ale večerné maily avizujú, že nás opäť bude málo. Makovica ide na stanicu s tým, že aspoň so Szabim sa prejdú, i keď je to túra mimoriadne atraktívna.

Nakoniec samozrejme trio Takáč + 1 pes nesklamalo a dorazila aj copatá Danka, dnes mimoriadne naspídovaná. Vyzerá to, že by ubehala hádam aj tých maratóncov z Nigérie.

Vystupujeme v Švedlári - Makovica nevie naštartovať GPS, Tete si uvedomila, že nemá misku na pitie pre Misi. A tak kým sme zlikvidovali koláče, aby Misi mala z čoho piť, Makovica odštartovala GPS a už aj frčíme cez požehnane rómsky Švedlár. Vítajú nás stovky psov za plotmi, povoz so skutočným živým koníkom, kríž pri ceste, ktorý akoby zázrakom nepodľahol ohňu z vypálenej trávy všade naokolo. Cez námestíčko a okolo zaujímavého kostola s baníckymi motívmi na veži sa konečne dostávame do lesa a stúpame a stúpame nahor. Cestou stretávame domček s názvom Sibirianka - zemljanka je ale zamknutá, tak ani nevieme, čo v nej je. Makovica sľubovala brutálny stupák, ale toto je len taký ľahký odvar. Spríjemňujú nám ho síce ľadové jazyky, ktoré nás nútia používať na presun všetky 4 končatiny a prijímať pomocnú ruku dnes veľkého gentlemana Szabiho. Do sedla pod Bukovcom prichádzame síce s časovým oneskorením, ale v pohode. Keďže už nie je dosť snehu na stavbu skutočného snehuliaka, tak sme si aspoń siluetu vyšliapali v snehu. Tete mu síce omylom urobila ruku na hlave, ale Szabi z nej vykúzlil napoleonovský klobúk. Szabi obrovský smrek s ovisnutými konármi trefne pomenoval ako Smrek na dôchodku - už sa mu nechce držať konáre dohora, tak si len tak ovísa.

Po desiatovej prestávke pokračujeme na vrchol Bukovca a tu už konečne začína to "morda" stúpanie - ako po schodoch, či ako na Kýčeru v Malej Fatre. Makovica nachádza termo kameň - celý zelený a na slnku taký vyhriaty, že ešte aj po polhodine z neho sála príjemné teplo. Ďalším objavom je prvá snežienka, nesmelo vystrkujúca biely kvietok zo suchej trávy. A už sme aj na vrchole. Veterná ružica a vrtuľka sa točia ako bláznivé, poriadne tu fúka. Makovici pripomína malý vrtuiľník, Danke zasa rybu. Meditujeme o tom, že by tu mohla byť aj malá veterná elektráreň - načo by ale tu slúžila? Danka hneď nachádza využitie - darmo, elektrikár sanezaprie - no predsa na nabíjanie gps a mobilov pre okoloidúcich turistov.

 Pokračujeme ďalej po modrej značke popod Holý vrch smerom na Poráč. Posledné zvyšky snehu sa topia z celej sily, po ceste teču potoky krásne hnedastej nevábnej masy, striedajú sa s plochami ešte nerozmrznutého ľadu. Kika nám predvádza, čo dokáže na svojich nežných nôžkach - doslova snowboarduje dolu tým ľadom - bez snowboardu samozrejme, ale aj Židek by jej mohol závidieť. Lacko sa jej chce vyrovnať, ale končí svojim pozadím v tej hustej mase. O Tete dnes radšej ani nehovoriť - padá od samého rána ako zhnitá hruška - nielen do blata a na ľad, ale aj do lístia, hliny, cez konáre i kamene, skrátka všade, kde sa padať dá.

V Poráči sa dlho nezdržíme, ale hneď pokračujeme lúkou nahor na Zbojský stôl. Z neho by mala odbočovať žltá značka, po ktorej za chvíľku zbehneme na stanicu do Olcnavy. Na tabuľke je ale napísané čosi, čo nám vyráža dych - Olcnava 2 hodiny 50 minút......podľa Makovicinho gps, aj podľa mapy je to necelých 5 kilometrov. Keď ale o 10 minút ďalej na Kňazovke smerovník tvdošijne trvá na čase 2 hodiny 35 minút, vzdávame náš pokus stihnúť vlak o 16.20  (lebo práve odbilo 15.35) a bez náhlenia klesáme po peknom chodníčku. Je tesne pred štvrtou, keď sa zrazu neďaleko pred nami objavujú domy Olcnavy. Že by sme to ešte stihli? Vychádzame na veľkú lúku nad dedinou. Ponáhľame sa, či už bežíme, Tete sem- tam padá a skúmame, kadiaľ sa pomedzi domy dostaneme na cestu. Prichádzame konečne k ceste, vlak má príchod o 8 minút...Tete letí dolu svahom a pristáva na bruchu v blate, vstáva a vybiehame cestičkou doprava. Teta s vozíkom nás usmerňuje  dolu cestou, vraj keby sme boli hore odbočili doľava, tak už tam sme. Bežíme dolu cestou, Tete chúďa lapá podychu, ale ostatní už vybiehajú cestičkou nahor k násypu trate - minúta do odchodu vlaku. Naspídovaná Danka nám kýve a huláka vraj "rýchlo, už ide......" škrípanie bŕzd a naše posledné kroky hore kopcom sú absolútne zosynchronizované - vlak zastavuje presne včas, aby sme bez zastavenia nastúpili. Páni značkári, keď 10-ročná skokanka zvládne trasu za 55 minút, tak čas 2 hodiny 50 minút bude asi trošku prehnaný. Naša skokanka má síce blato aj na líci a na čele a keď ju napojíme čajom a nakŕmome koláčom,zaspí ako kus dreva, ale stihli sme to. Odfukujeme ešte po Margecany. 

V Košiciach ešte nákup syrových rožkov a jeden objímací hamburger a tentokrát žiadny spoločný odchod pešo domov, Makovica vezie Tete električkou, lebo vraj strááášne nevládze. Prečo ale potom beži za električkou ako odpočinutá srnka? 

Dnes to bol krásny deň. Nielen preto, že svietilo slniečko a videli sme prvý kvietok. Ten kraj je taký nádherný, že - ako hovorí básnik - až srdce plesá. Človek by najradšej fotil všetko a čumel na tú krásu a jej nežné detaily celé hodiny. Dohodli sme sa, že v máji-júni sem prídeme niekedy v piatok večer a počkáme si tu na východ slnka.

Obrázok používateľa šaňo.a

Krása

Keď som to prečítal, spomenul som si, ako som s Marcelkou išiel na Bukovec asi 3 roky dozadu. Vtedy sme v Poráči nastúpili na Bus a ten priamo došiel ku vlaku v Markušovciach. Vy ste boli vtedy na Rajtopikoch.
Veľmi pekne napísaný článok.

Obrázok používateľa Anonym

Pekne napísané.

Pekne napísané.