kategórie:
Názov: Nočná Kojšovka
Dňa: 12.09.2008
Účastníci: Kopro, Jurko, Mates
Hostia:

DSCN0870.JPGNa Lajoške DSCN0879.JPGPrestávka na Lajoške DSCN0881.JPGPrestávka na Lajoške DSCN0884.JPGKoprov bike DSCN0886.JPGMates a jeho bike DSCN0891.JPGNočná Kojšovka
DSCN0894.JPGVrcholové foto DSCN0895.JPGVrcholové foto, Jurko a Mates DSCN0896.JPGVrcholové foto, Jurko a Kopro DSCN0916j25.jpgNočné hľadanie kešky DSCN0917j15k-20.jpgReflexné šípky na stromoch

Popis akcie: 

O tejto nočnej akcii som sa dozvedel vo štvrtok od Kopra a rozhodol som sa že idem. Vedeli sme že bude dosť chladno a veterno a podľa toho sme sa na túto akciu pripravili. K našej výbave nevyhnutne patrila čelovka a svetlo na bicykel, ale aj rukavice, okuliare, čelenka a šál...
Kopro, Jurko a ja sme sa stretli v piatok večer po 21.00 na KVP pri kláštore. Keď sme odchádzali z KVP, teplomer na Koprovom tachometri ukazoval 15 stupňov. Na Jahodnú sme išli klasicky po červenej.
Na Jahodnej sme boli o 22.30. Trochu sme sa občerstvili. Tam sa mi pokazil zips na ruksaku. Našťastie Jurko mal so sebou zicherky a Kopro sťahovacie pásky. Z Jahodnej sme išli na Kojšovku po trase bikemaratónu. Vyhli sme sa tak strmým kopčekom medzi Jahodnou a Pišivenkami. Ako sme stúpali, teplota postupne klesala. Okolo polnoci sme prišli na Lajošku. Tam bolo už len asi 7 stupňov. Pred vstupom do chaty nás upútala ponuka dňa – 3 druhy nanukov. Najedli sme sa, spravili zopár fotiek a išli ďalej.
Kúsok za Lajoškou začala hmla. Videli sme len na pár metrov a tomu musela byť prispôsobená jazda. V takýchto podmienkach bolo veľmi dobré, že Kopro mal so sebou GPS. Za Idčianskym sedlom bolo blato a plno mlák, veď deň pred tým pršalo. Neskôr sme z červenej zišli na asfaltku po ktorej sme vyšli až na Kojšovku. Medzi tým ešte zopár zastávok, počas ktorých sme sa pripravili na drsné podmienky, ktoré nás čakajú na vrchole Kojšovky.
Hore na Kojšovke sme boli o 3:15. Ako to zvykne byť, bolo tam veľmi veterno, k tomu hmla a 3 stupne. Presne toľko bolo aj v predpovedi. Na meteorologickú stanicu bol nezvyčajný pohľad. Okolo známej gule svietili 3 červené svetlá. Vietor tam bol taký silný, že hýbal opretými bicyklami. Spravili sme niekoľko vrcholových fotiek a išli sme dole, kde až tak nefúkalo.
Pôvodne sme chceli ísť až na Kloptaň, ale v tej zime sme si to rozmysleli. Rozhodli sme sa že ideme do Zlatej Idky. Skôr ako sa začalo rozvidnievať sme skúsili pohľadať kešku (geocachingovú skrýšu) pri Mexiku. Samotnú kešku sme síce nenašli, ale cesta k papieriku so súradnicami bola zaujímavo vyznačená. Reflexné šípky na stromoch nás zaviedli niekoľko sto metrov hlbšie do lesa.
Záver cesty sme už išli za vidna. To už bol nový deň, skoro ráno. Okolo siedmej ráno sme sa rozišli na KVP. V takýto čas som zvykol prichádzať domov po nočnej v pekárni.