kategórie:
Názov: Nečakane na Folkmarskú skalu, na bikoch
Dňa: 29.08.2008
Účastníci: Kopro
Hostia: Rišo, Chameleon(miro), Peťo

vf1.jpgSpoločná foto na Zlatníku vf2.jpgPrvý pohľad na Ružín vf3.jpgdokaz že sme boli na bikoch vf4.jpgVeľký Folkmár vf5.jpgTam ideme vf6.jpgPeto umýva ruky v potôčiku
vf7.jpgPosledný odpočinok pred výstupom vf8.jpgA tlačiime (so stojanom to ide blbo :-D ) vf9.jpgKonečne hore vf10.jpga lehaaaro vf11.jpgvrcholová foto vf12.jpgje to ozaj vysoko
vf13.jpgFuj, ale to bolo strmé vf14.jpgNa hrane vf15.jpgJahodová konzerva vf16.jpgKrátka pauza na par fotiek

Popis akcie: 

Tento výletik vymyslel Chameleón (Miro) ktorý s kamarátom chceli ísť do Veľkého Folkmáru. Tak som sa pridal a zlanáril aj Riša. Z Košíc sme vyrazili približne o 12:30. Šli sme cez Jahodnú, na ktorej sme boli o 13:10. Nasledoval pekný zjazd do Zlatníka, kde sme načali svoje zásoby jedla. O 13:48 sme sa pustili ďalej na Folkmárske sedlo.
Po ceste sme mali zopár zastávok. Pri zjazde z Folkmárskeho sedla šiel Miro temer skratkou cez zvodidla. Nakoniec sme šťastne došli do veľkého Folkmaru o 14:40. Tam som sa snažil zavolať partii, čo chcela stanovať nad Kojšovom, že kde sú. No pre slabý signál a nechuť už dlhšie stáť som sa rozhodol že by sme mohli ísť na Folkmarsku skalu. Ostatní, ktorí terén ani cestu nepoznali, súhlasili. Za 15 min sme boli v Kojšove, odkiaľ nás gps doviedlo na žltú, ktorá bola zo začiatku katastrofálne vyoraná, kamenisto blatistá. Ale po cca 500m sa zmenila na luxusnú štrkovo-blatovú cestičku s potôčikmi a mlákami s bahnom. Pre mňa to bola nádhera, no taký Miro na Favoritke s takmer galuskovými plášťami si to nemyslel...
Peťo bez slova šľapal a ani sa nesťažoval, pritom tiež šiel na dosť nevyhovujúcom biku.
Za sedlom Zemičky, kde sme odbočili temer priamo na Folkmárske skaly, nastalo najprudšie stúpanie. Niektorí tlačili, ale sa mi to nezdalo efektívne, tak som bike hodil na chrbát a šľapal. Predo mnou Peťo tiež niesol bike, ale trošku konvenčnejším spôsobom. Zozadu som započul zopár nepekných slov, že načo sa trepeme do toho kopca :-D.
Na vrchol ako prvý temer vybehol Peťo, ja kúsok za ním. Kochali sme sa výhľadom, porobili nejaké fotky urobili pohodlie a čakali na zvyšných dvoch. Ako tretí sa doterigal Rišo s nie dosť dobrou náladou, ale tá ho po chvíli prešla. Onedlho vyniesol na vrchol aj Miro svoju favoritku.
Nakázali sme Mirovi, aby začal fotiť, keďže jediný mal digitál, ale veľmi sa mu necelo. Ujali sme sa teda jeho funkcie a fotili "oživot". Ešte spoločná vrcholová foto a niečo pod zub a už sme hľadali, kade dole. Spustili sme sa krásnym zjazdíkom až tesne pod Folkmárske sedlo. Takže zjazd zo sedla sme si dali 2x. Vo veľkom Folkmari sme sa už nezastavovali a šli rovno cez Margecany cez starý tunel, kde sme urobili hromadnú haváriu. Šlo auto, všetci sme šťastne zastavili a Rišo si myslel, že som sa už pohol, ale ja som sa nepohol :-D. Nabúral do mňa a aj obaja za Rišom doňho. Nakoniec v zdraví sme vyšli z tunela a šli po luxusnej cestičke na Ružin. Len nie a nie, aby už začala ta asfaltka, ktorá značí nerušený padaaak. Po prvej zákrute sa mi odtrhla podsedlová kapsička. Som myslel, že mi Rišo na chrbát vybehol, tak mi urvala do nohy. Nakoniec sa podujal Miro, že mi ju zoberie. Došli sme na Ružin, porobili zopár fotiek z výpustu Ružina a tiež pár fotiek z viaduktu. Všetkým bolo jasne, že načas domov nikto nepríde, keďže bolo sedem hodín. Mne bolo tiež jasné, že ani za svetla nikto nepríde. Všetci sme mali viac-menej svetlo, až na Riša. Cesta do Kysaku zbehla rýchlo, no už panovala únava a hlad. Niektorí toho mali dosť. Potešil som ich, že dnes to bude isto 100km. To niektorých viac menej povzbudilo, že budú mať prvý krát v živote na biku 100km. V Kysaku sme si dali bundy, lebo už bolo vonku výrazné tmavšie a výrazne chladnejšie. Keď sme dorazili do Kostolian, bola už skoro úplná tma a kým sme došli k železničnému mostu, bola už úplná (teda tá tma). Šťastie prialo a akurát prešiel osobáčik z Kostolian, za ktorým sme prebehli. Cesta do Košíc bola pohodová a rýchla. Keď sme šli okolo ťahanovského tunela, zazvonil mi mobil :Makovica ... počas keckania sme došli na úsek, kde končí lesná cesta okolo Hornádu a vychádza na cestu k Aničke. Ja ako furt najťažší prevod a s mobilom v ruke som temer nevyšiel, len tak-tak a už by som ležal.
Pri súdkoch sa vraj Miro vyklepal v nejakej jame, no ja som to bohužiaľ nevidel. Pri súdkoch sa odpojil Peťo, ktorý šiel na Ťahanovce a my raja sme šli tiež domov. Pred bránou som mal na tachači 99,988km Takže kým som vošiel cez zadnú bránu do pivnice, tak som mal uuuplne máličko cez 100km.

Súvisiace články