Názov: | Na PTZ na bikoch - a cez Kojšovku |
Dňa: | 01.05.2009 - 02.05.2009 |
Účastníci: | Makovica, Kamil, Peťa, Janko Drobček, Maťo, Szabi, Kopro, Trio Hoffmannovcov |
Hostia: |
Na 1. mája sme si dali taký termín zrazu, skoro ako do sprievodu - o 9.30 na Bankove. Makovica chcela vyraziť skôr, aby ostatných nezdržiavala, ale keďže sa prihlásili všetci traja Hoffmannovci, nemohla si to stretnutie nechať ujsť a vyrazila s ostatnými. Chudák Maťo prišiel na Bankov úplne zničený - tých 7 km proti vetru z Jazera mu dalo poriadne zabrať. Tak sme teda vyrazili trošku s omeškamím po červenej. Na Kamennom sme sa opäť stretli a dohodli, že pokračujeme po žltej - vyhli sme sa ostrému vetru a kopčekom na červenej. Vychádzame na Jahodnú a dostávame ranu - ranu ľadového vetra, či dokonca víchra!!! Nedá sa tu vydržať, tak sa rýchlo lúčime s Marekom, ktorý sa rozhodol vrátiť po ceste, a už aj pokračujeme po cyklomaratónskej trati smerom na Lajošku. Krátka zastávka pri prameni, obdivujeme a ovoniavame rozkvitnutú mesačnicu trvácu a už aj vybiehame na lúky nad Klátovom. Zvyšní dvaja Hoffmannovci sa od nás odpájajú a my pokračujeme cestou stále nahor. Na južnej strane kopcov je celkom príjemne, o to viac nás šokla situácia na Lajoške. Dorazili sme rozhorúčení, tak každý hneď utekal po kofolu. Keď sme si ale sadli na lavičku, postupne naša koža začala reagovať tak, že sme vyzerali ako ošklbaná hydina - skrátka husia koža až strach. Presťahovali sme sa ku skládke dreva, kam svietilo aspoň trochu slniečko, ale aj tak sme sa museli veľmi rýchlo pobrať ďalej. Stupáčiky a prenášanie bikov cez pozostatky predvčerajšej ťažby dreva nás pekne zahriali. Ďalší odpočinok sme si dali pri hornej stanici lanovky na Golgote v peknom závetríčku. Ďalej ostávalo už len tlačiť a vytlačiť biky až k čajovni. Poniektorí tam padli na trávnik ako podťatí - veď to bol jediný spôsob ako tam zotrvať v tom studenom vetre. Všetci okrem Maťa sa rozhodli vyliezť ešte na vrchol Kojšovky - typická situácia sa opäť opakovala - tesne pod vrcholom pečie na južnej strane slniečko a poryvy vetra nie je citiť, s výstupom k vrcholovej tyči ale dostávame plný zásah - až nám nakláňa biky v rukách. Takže rýchlo len pár fotiek - spoločných aj individuálnych tiel trepotajúcich sa vo vetre a už aj schádzame k zmrznutému Maťovi. Krátka zastávka pri stále zavretej chate Erika, klikvidácia obsahu batohov a Koprove experimenty s kekso-bagetou a už nabiehame na žltú a začíname neskutočný 15-km zjazd Perlovou dolinou až do Mária huty. Zastavujeme len sem-tam, keď sa navzájom čakáme, aby sme sa uistili, že sme všetci a v poriadku.
Do Jakloviec docházame presne v momente otvorenia prezentácie - o 16.00. Zložíme svoje veci v škole a poberáme sa ku Kamilovi. Základná úloha - potrebujeme drevo na večernú opekačku. Najprv to skúšame za ihriskom, ale okrem kôp odpadkov nachádzame len pá tenkých suchárikov. Posilnení kofolou sa vydávame na výpravu smerom k borovicovému lesu. Tu máme viac šťastia. Nedávno čistili okolie potoka, tak je tu dosť konárov. Znášame ich ku Kamilovcom. Zrazu nakukne cez plot hlava a nejaký ujko nás pozáňýva na ozaj suché 10 rokov odležané drevo. O chvíľu chlapci donášajú pekne upravené zviazané lieskové tyče dlhé možno aj 4 metre - to by bola opora k fazuli! Opekačka môže začať. Podľa Makovicinho návrhu striedame špekáčik, slaninku, cibuľku a to stále dookola. Čo je upečené, stiahneme na lopár a kolektívne sa na to vrhneme. K tomu litre Kamilovho čaju - skrátka hody. Makovica odchádza na poradu vedúcich a chlapci idú na kofolu, či pivo do miestnej krčmy. Dlho ale neposedeli, teta nekompromisne o 22.00 zavrela.
Ráno nás víta olovenou oblohou a mokrými chodníkmi - v noci výdatne zlialo -veď sú predsa preteky!!!! Vietor statočne duje, ale našťastie sa na oblohe objavujú modré fliačiky - dôkaz toho, že sa asi vyčasí. Makovica s Drobcom sú na uzloch, Kopro ide ako zberač loptičiek na hod. Kamil poletuje na biku všade dookola a trio Szabi, Maťo, Peťa sa presúvajú na štart s číslom na hrudi. NIkto nezablúdil (teda nie tak, že by sa stratil - veď Kopro stál na kontrole, tak tam sa stratiť nedá ). Okolo jednej je po všetkom, pojedáme guľáš a presúvame sa do školy. Nakoniec je už poriadne po druhej, keď konečne odchádzame. Cesty sú úplne prázdne, veď komu by sa chcelo v tom vetrisku a uháňajúcich oblakoch motať mimo domu. Preletíme okolo Ružína do Margecian a začíname stúpať na Klenovské sedlo - cesta celkom príjemná, nie je to až také strmé, že by sme zaplakali, ale dlhéééé!!! Našťastie v závetrí, vietor do nás udiera len v poslednej časti. Načasovali sme si to presne - na sedle trojica predvoja Makovica, Maťo a strážca Kopro čaká len asi 5 minút, keď doráža rýchla rota Janko, Peťa a Szabi. Krátka porada a pri pohľade na olovenú oblohu, hodinky (je po tretej) Dunitovú skalku vypúšťame a letíme dolu cestou cez Klenov, Miklušovce a pri loe odbočujeme priamo do doliny Sopotnice. Užívame si húsenkovú dráhu pomerne slušnej cesty. Maťo sa derie vpred, aby nás včas zastavil. Trampská osada, kde sú s rodinkou členovia tu totiž má nejaké stretnutie a on tu ostane. Peťu dobieha na poslednú chvíľu. Po drevenom pochybnom mostíku prechádzame na druhú stranu Sopotnice, zoznamujeme sa s mamkou a tatkom, dopraváci tu nachádzajú svojich súčasných i bývalých učiteľov. Vypijeme trocha kofoly a už sa lúčime. Ešte krátky piknik pri pomníku v ústí Sopotnice a pokračujeme plnoumparou vpred po ceste do Košíc. Kopro a Szabi idú cez most, my traja ostatní pekne po ceste.Na Aničke sa lúčime pred šiestou.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5981x
PTZ
Ak by sa chcel niekto pozrieť na výsledky pretekov, tu je link. Osobne si myslím, že výsledok ovplyvnil príchod na preteky na bajku s takým "batohom"... Ďalej už nekomentujem...
link: Vysledky Slovenského Pohára http://www.kst.sk/images/stories/sarvanec/ptz/i_sp_ptz_2009.doc
link: Výsledky PTZ Košického kraja http://www.kst.sk/images/stories/sarvanec/ptz/mkk_ptz_2009.doc
Ale aj tak postupujeme ďalej...