Názov: | Monkova dolina a Meďodoly |
Dňa: | 17.08.2012 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Keď všetci ťažko pracujú, vyráža z Košíc Makovica sama. V Spišskej je už jasné, že dnes to nebude to pravé orechové. Tatry síce vidieť, ale je vysoká oblačnosť, ktorá sa vlní a postupne klesá až nad vrcholky Tatier. Vlak ide načas, takže pohodlne stíha autobus do Ždiaru. Čaká ju dlhá hodina motkania sa taranskými osadami. Bus sa pomaly plní na prasknutie. Samí Česi, nejakí Poliaci a dokonca anglicky hovoriaca partia. Okrem dvoch Záhorákov je tu jediná zástupkyňa Slovákov - smutné.
Rovnaký pomer vládne aj na turistickom chodníku. Slováci sú len tí 2 Záhoráci, kamzíky, svište a Makovica. Je pomerne teplo, bezvetrie a vysoká vlhkosť. Tak sa teda svorne všetci potíme. Poniektorí českí bratia po sebe hulákajú na pol doliny, takže asi žiadne zvery dnes neuvidíme. Za tabule na náučnom chodníku sa ozaj TANAP nemusí hanbiť, sú pekné a s bohatou vypovedacou hodnotou. Chata pri vstupe do doliny slúžiaca na výber vstupného je zavretá, nikde nikto, tak sme dnes ušetrili. Začína pridké stúpanie úzkou dolinou, plnou vegetácie, kvetov, malín a podľa popisu aj vody vytvárajúcej krásne vodopády - ale to len podľa popisu. Koryto je úplne suché a namiesto krásneho dlhého vodopádu po skalách stekajú len tenučké nitôčky malých potôčikov. Tak teda pokračujeme bez prestávky ďalej. Nad hranicou lesa sa otvárajú výhľady - naspäť vidieť celý Ždiar, hrebeň Spišskej Magury, pred nami vidieť hustú hmlu zakrývajúcu okolité skaly a okolo nás viedieť kvety, čučoriedky, kamzíky a svište - prvé tri v poradí aj fotíme, ale svište sú tak ďaleko, že ich objektív nezachytil. V najprísnejšom stupni ochrany bivakuje juhoamericky vyzerajúci párik turistov. Makovica im po anglicky oznamuje, kde sa nachádzajú a mierumilovne škrípajúc zubami sa pýta, či majú niekoľko sto EUR na pokutu. Už-už vyťahuje preukaz KST, že ich postraší ešte viac, ale nakoniec len vzdychne nad chlapíkom vypľúvajúcim zubnú pastu medzi kvety a pokračuje ďalej. Ešte pár desiatok metrov po unikátne upravenom chodníku proti erózii a už sme v Širokom sedle. Sedí tu zopár turistov a o chvíľu prikvitli aj naši dvaja juhoameričania - postrašenie teda pomohlo, tak rýchlo asi ešte tábor nezbalili.
V Širokom sedle sa Makovica dáva do reči s manželským párom z Ostravy a spoločne pokračujú ďalej na Kopské sedlo. Miestami sa otvára výhľad aj na Jahňací štít a ďalšie vrcholy za ním. Na obzore pózuje kamzík a na chodníčku nachádzame v blate svištie stopy. Za zákrutou je na chodníku ďalší kamzík, musíme čakať, kým si to rozmyslí a pomalým krokom nám uvoľní cestu. Spoločne sa rozhodujeme pre cestu cez Zadné Meďodoly - výhľady na okolité skalnaté stráne sú úžasné, ale trvajú len chvíľu - dobieha nás hmla a pri vchode do lesa nám už statočne zalieza do kostí. V prielome meďodolského potoka ešte dojedáme posledné zásoby, ale posedenie to nie je príjemné. Svižným tempom, aby sme sa zohriali, pokračujeme až do Tatranskej Javoriny. Sme tu o 2 hodiny skôr, ale máme šťastie - je pracovný deň a autobusov chodí viac. Čakáme len 20 minút, zapĺňame autobus asi do polovice. Na Bielej vode pristupujú takmer všetci, čo s nami cestovali ráno. Usmievame sa na seba, akoby sme boli starí známi - príjemný pocit. Autobus mešká - vodič má zle nastavené hodinky, našťastie však mešká polhodinu aj bratislavský rýchlik, takže Makovica stíha kúpiť lístok, ak kávu v automate.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8236x
Pridané foto
Ahoj,
dovolil som si pridať k tomuto článku "pár švestiček ze své zahrádky", t.j. fotiek z môjho výletu do Monkovej doliny realizovaného o deň neskôr. Ako je z nich možné vidieť, mal som trochu viac šťastia na počasie než Makovica