Názov: | Lajoška - bežky |
Dňa: | 17.01.2009 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Danka, Kamil, Janko |
Hostia: | Ľubko s kamarátom |
Naša trasa: Zlatá Idka – po modrej Idčianske sedlo – Tisícka (keška) - Lorelei(keška) – Lajoška – Jahodná – Rákócziho prameň – Bankov – Kalvária – Amfik. A poniektorí mali v trase ešte aj Kojšovku Kopro sa tak „veľmi tešil“ na bežky, až si ich pre istotu „zabudol“ v škole v kabinete. Tak prišiel na pešáky, vraj nás bude stíhať aj tak. A hneď na úvod ešte na stanici stihol poznamenať, že chce ísť domov až potme, aby vyskúšal novú baterku. Na KVP nastúpil Janko s bežkami a Ľubko aj s kamošom, obaja bez lyží.
V Zlatej Idke nás privítala kosa ako na Sibíri – bolo aspoň mínus 10 – a to vraj balo byť +6 stupňov. Pechoditsti zahlásili, že idú na Kojšovku, lebo ten výhľad stojí za to – to bola ešte nad nami modrá obloha. Tak sme sa teda dohodli, že sa stretneme na Lajoške a vydali sme sa po modrej. Pripojil sa k nám ešte jeden chlapík z Víkendu, ale čoskoro nás zanechal a ponáhľal sa na bus do Klátova. Modrá značka je na výstup na bežkách jednoducho úžasná – mierne stúpanie dovolí človeku okrem fučania hore kopcom aj obdivovať tú nádheru naokolo. Ani sme sa nenazdali a boli sme v sedle na Zlatoidských lúkach. Ešte krátke stúpanie a už odbočujeme k vrcholu Tisícky.
Razíme si vlastnú stopu a vyliezame na bežkách až ku skalám na vrchole. Janko vyzúva bežky a v hlbokom snehu pátra po keške. Telefonujeme s Koprom, ktorý hlási, že už idú smerom k Tisícke.Nasleduje séria zjazdov. Poniektorí ich zvládajú bravúrne, iní sa venujú intenzívnemu skúšaniu kvality a mäkkosti snehu. Na Lajošku sme došli v poradí Makovica, Kamil, Peťa, Danka a potom doletel Kopro. My sme boli v šoku, on bol celý fialový akoby práve dobehol maratón, ale celý šťastný, že je už s nami. Posedeli sme v teple chaty, teda všetci okrem Danky, tá stála pri peci a sušila nohavice na tých partiách, na ktoré sa najčastejšie padá. Prišiel Janko a ostatní chlapci, Makovica si dohodla s chatárom podrobnosti na nasledujúci týždeň a už aj odchádzame.
Rozhodli sme sa, že čakať do pol piatej, kým pôjde autobus z Jahodnej, je ešte dosť dlho a že to radšej zvládneme na Bankov pešo. Na Jahodnú to šlo v pohode, aj snehu bolo celkom dosť. Vzájomne sme sa čakali, takže na Johodnú sme dorazili spoločne. Ďalej Makovica zavelila smer žltá značka, tam bude viac snehu. A ozaj bolo. Poniektorí sme vydržali temer po Kamenný hrb. Tam sme už bežky definitívne vyzuli...teda všetci okrem Kamila – ten vzorne docupital na nich až na Bankov. Kopro bol od Kamenného hrbu ako vo vytŕžení – konečne sa stmievalo a on vytiahol svoju novú baterku. Svietil nám na cestu aj 100 netrov dopredu.
Z Bankova sme sa ešte v trojici – Makovica, Danka, Kopro – vybrali pešky okolo Kalvárie na amfiteáter. Stihli sme ešte zavolať Matesovi, či náhodou nemá okná smerom na Bankov, aby sa pozrel z okna, či náhodou neuvidí Koprovo svetlo, ale žiaľ, Mates z okna na Bankov nevidí. Tak sme teda docupitkali už v hlbokej tme do Košíc. Kopro ešte fotí svetlá na križovatke a už sa aj lúčime. Zasa sme dnes nezisitli, kam až dosvieti Koprova baterka.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4224x
Tasa
Takže v sobotu bola cela trasa 32km dlha. Akurat ze niektory neboli na kojšovke, a druha čast zase nešla pešo do ke.
Takze je to oficialne najdlhsi pesi vylet odkedy vlastnim gps.