kategórie:
Názov: Kôprovský - Koprov štít-rozlúčka s Tatrami
Dňa: 30.10.2010
Účastníci: KOPRO, Makovica, Danka, Veronika, Kika, Lacko, Tomáš z Prahy
Hostia:

P1100670.JPGa už sme na &popradskom plese P1100674.JPGtáto silueta nám jasne ukazovala smer P1100684.JPGTomáš pri plese P1100686.JPGkoniec desiatovej prestávky P1100688.JPGno dobre, už idem.... P1100695.JPGešte dlho polezieme nahod&, bolia ma kolená....
P1100700.JPGKôprovské sedlo P1100704.JPGaha Lacko, tam polezieme P1100715.JPGSlovensko, či hory Afganistanu? P1100716.JPGpotiaľ došli Veronika s Lackom, spoza skaly vykúka Hincovo pleso P1100718.JPGKopro na svojom štíte P1100720.JPGTemnosmrečianske plesá a poľské &tatry
P1100723.JPGDanka, Kika a Tomáš P1100724.JPGDanka, nevstávaj, lebo ťa odfúkne P1100735.JPGspäť v bezvetrí pri plese P1100746.JPGsilueta Kráľovej hole nás pri spätných pohľadoch sprevádzala temer celý deň P1100750.JPGmuzika pri Popradskomplese P1100756.JPGSymbolický cintorín

Popis akcie: 

V prvom rade ďakujeme Eskimovi, že nás tak pravidelne číta - áno, bolo krásne počasie, áno, bola kosa a vietor na vrchole taký, že sme sa museli držať jeden druhého. Ale bolo to nádherné a 7 statočných si to dokonale užilo.Takže na stanici sa nás stretlo 7 - potešil nás Tomáš, ktorý jeden deň víkendu doma z Prahy strávil s nami (čo možno nepotešilo jeho rodičov, ale oni sú už zvyknutí...). Dokonca neboli ani ranné hmly a Tatry sa nám zjavili pred očami hneď za Vydrníckym tunelom. Rovnako aj Kráľova hoľa, ktorej nezameniteľná situeta nás sprevádzala celý deň.

Makovica s Veronikou zvládali časy na smerovníkoch na minútu presne, ale aj tak boli len ďaleko na chvoste za ostatnými, ktorých dnes pohodlne možno nazvať Rýchlou rotou. Ku cti im ale slúži, že nás pri každom smerovníku počkali. Chodník bol od samého začiatku posypaný prvým snehom a neskôr pribudli nepríjemne zaľadnené úseky. Tvrdosť chodníka si vyskúšala najprv Danka a potom aj Makovica. Davy, ktoré šli smerom na Popradské pleso od zubačky našťastie odbočili na Symbolický cintorín, kde bola dnes národná pietna spomienka. Tak sme bez veľkých prestávok odbočili priamo na Hincovo pleso. Rýchla rota samozrejme zmizla za prvou zákrutou. Nováčik Kika sa nezdá, ale prepletala nožičkami zarovno s týmito tempármi. Makovica s Veronikou, ktorú zas neposlúchali paličky, zvládli všetko v riadnom čase, ale k plesu prišli, keď už všetci dojedali desiatu. Ale našťastie počkali nás a vyhrievali sa na jesennom slniečku. Kopro rozdával čistú dextrózu, teda energetickú bombu - pri pohľade na serpentíny, ktoré nás čakali, si každý dal. Opustili sme kotol plesa, netušiac, čo nás hore čaká. Po šmýkalke serpentín sme vyliezli do Kôprovského sedla a prvýkrát nás pohladkal juhozápadný vánok, neskôr vetrík, vietor, víchrisko - pán Jurčovič na JOJ-ke nám ten nárazový vietor sľuboval, ale kto by mu pri pohľade na modrú oblohu a slniečko veril. Veronika a Lacko vzdali výstup na predvrchole a stačilo sa im kochať výhľadom aj z tejto výšky. Makovica rýchlo dobehla ostatných, ktorí už asi 10 minút úspešne okupovali najvrcholovejší vrchol a pomaly k nemu primŕzali.

Nedá sa vstať, nedá sa chodiť, lepšie je len presúvať sa v podrepe držiac sa kamarátov a skál. Ale výhľad je to parádny - Temnosmrečianske plesá ako na dlani, za nimi poľské Tatry, vľavo Západné Tatry a na ďalekom obzore biela čiapočka Babej hory.

Stačilo, je čas na návrat. Kopro sa so svojim štítom nevie rozlúčiť a tak odchádza posledný. Tomáš skáče nadol zo skaly na skalu a Danka mu hneď dáva novú prezývku "Žabažaba". Cupitáme nadol, už len krátke zastávky na križovatkách. Na symbolickom cintoríne zapaľujeme sviečky obetiam Tatier, Tomáš vyťahuje spod odpadkov za kaplnkou kešku. Zuzka nám po telefóne oznamuje, že električka nám odchádza do Popradu o 16.16. Všetci, okrem Makovice, veria, že zbehneme asfaltkou na stanicu za 22 minút, aj keď smerovník hovorí niečo o 45 minútach. Tak letíme nadol, pomaly nevyberáme zákruty, až asi 3 serpentíny pred stanicou zisťujeme, že električka je nenávratne fuč. Treba nám teda počkať 20 minút na ďalšiu smerom na Štrbské Pleso. Veronika prepletá nožičkami aj stojac na zastávke, lebo jej stráááášne treba niekam a hanbí sa ísť za kriačky, lebo by ju niekto videl. K tomu sa pridáva Kopro popisom pohybov v svojich črevách. Nikto nevie prečo, ale odrazu sa odštartovala lavína dvojzmyslov a tém, ktoré by za normálnych okolností boli temer tabu. Vyšli z toho také spojenia ako "zastavili ich vetry ešte pred dosahnutím vrcholu" a podobné.

Ešte dvakrát krátke čakanie na spoj a už aj obsadzujeme jedno kupé v rýchliku. Tomáš vypína svetlo a Danka zaťahuje záclony - užívame si hru svetiel za oknami a poniektorí by si už aj zdriemli. Do Košíc prichádzame o 19.15. Veronika letí na autobus a my ostatní ešte pozdravujeme Frigáčikov, ktorí sa práve vrátili z Gemerských spojok.   


Ďalšie fotky:
P1980036.JPG P1980059.JPG Panorama 2.JPG hdr4.jpg P1980090.JPG P1980113.JPG
hdr5.jpg P1980133.JPG hdr62.jpg P1980197.JPG P1980213.JPG P1980226.JPG
hdr9.jpg P1980231.JPG
Obrázok používateľa jeffer

Pár opráv, úprav a podobne

Tak len pár detailov: kešku som nevytiahol z odpadkov, ale spod strechy, cukor od Kopra som si nedal a vetry rozhodne neboli najhorším dvojzmyslom (všetci spomíname na Kopra, ktorý umrel pri tom, čo robil tak rád) :-D

Kopro, tie tvoje HDRka nie sú zlé, ale mám pocit, že tie obrázky sú na seba pasované chvíľami dosť biedne a aj takto zmenšené majú viacnásobné okraje.

Výber zo svojich fotiek uverejním u seba na stránkach snaď ešte túto noc.

Už zas v Prahe (a okolí), ja. (Kváááák)