Názov: | Jablonov - Zádielska dolina |
Dňa: | 07.02.2009 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Danka, Veronika, Peťa |
Hostia: | Jaro, Marek |
Kruté ráno –zraz na stanici o 6.15 poňali niektorí po svojom – Veronika prišla už pred šiestou, lebo tak mala z domu spoj, Kopro o 5.50, pretože – pretože jednoducho tak vstal. Keď Makovica dorazila o 6.12, bola už temer posledná. Nebyť nového kamaráta – Mareka, ktorý prišiel presne, bola by ozaj celkom posledná.
V Jablonove nás privítalo vychádzajúce slnko a hustá hmla. Tej sme sa našťastie skoro zbavili a čím viac sme naberali výšku, tým bolo krajšie. Na Kukudičovej skale, kam sme sa dostali cestou-necestou, viala tam zaujímavá vlajka – z diaľky pripomínala tibestské motlitebné vlajky, zblízka to bola stará detská obliečka vo viacerých kusoch navlečená na palici. Stáli sme nad morom hmly a cítili sa ako vtáci.
Pokračovanie cesty bolo podobné ako výstup na skalu – slalom pomedzi borievky, šípky, staré stromy a neustále kontrolovanie správneho smeru s GPS, až sme nakoniec trafili na cestu. Po nej sme už došli na Mútnu studňu – krásnu poľanu s prameňom, úžasným stromom, ktorý nám poslúžil ako lavička na sedenie a žľabmi na napájanie dobytka. Po očku sme sledovali nášho nového kamaráta Mareka, čo on na to, ale tváril sa spokojne, tak sme boli spokojní aj my. Býčia jaskyňa je zavalená a neprístupná, takže sme po desiatovej prestávke hneď pokračovali ďalej peknou pohodlnou cestou. Miestami sa začal objavovať sneh, čím sme ďalej kráčali, tým ho bolo viac. Sovia jaskyňa je vlastne Sovia priepasť, takže sme si do nej len troška posvietili a šli hneď ďalej. Lúčanské jazierko už skoro vyschlo a zarástlo, vyhliadku doprava na Turniansku dolinu sme nešťastne prebehli – skrátka dnes sme na prírodné atraktivity nemali veľmi šťastie.
Pri starej rozpadávajúcej sa zemľanke si Ofček musela zaviazať kolienko a ohlásila, že jej premokli topánky – nečudo, veď bola skoro ako tá „Dášenka v bačkúrkách“ z komédie S tebou mně baví svět – šliapala v botaskách. Postupne s narastajúcou vrstvou snehu sme viacerí ohlásili, že začíname mať v botičkách mokro. Zbehli sme dolu na asfaltku, kde bolo trošku suchšie. Na lavičke pred chatou nad Zádielom sme si urobili papacie a sladké hody, Ofček si prezula ponožky, strčila nohy do sáčkov a už bola v suchu. Peťa jojkala, že má mokro ale sáčky nechcela – ale len chvíľu, potom to skúsila a v suchučkých ponožkách sa jej hneď rozjasnila tvár.
Cesta dolu Zádielom nám ubehla rýchlo. Len sme trošku zapózovali pri starom veľkom strome, fotili potok, vodopádiky, pozostatky cencúľov, obrovské balvany napadané na cestu a už aj sme boli v dedine.
Na vlakovú zastávku sme dorazili asi polhodinku pred odchodom vlaku. Malá škola šarád a Marek predviedol svoje slovo – tentoraz to bolo suché a uhádnuté za pár sekúnd – "obrovský ruksak".
Cestu vlakom sme strávili prezeraním obsahov fotoaparátov – Kopro samozrejme všetko kritizoval, ale veď my vieme, že to nemyslí tak, tak mu to teda odpustíme.
Bol to pekný deň – až na ten sneh – toho mohlo byť aj menej.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6530x
Popis
Takže na tomto vyletiku sme prešli 26km... ak sa mi nahodou bude este dnes chciet urobit vyškač tak ho sem hodim, ale asi budem čitat knizku...
Dufam že sa Marekovi páčilo a neodradili sme ho úplne a dufam ze sa tu coskoro zaregistruje a potvrdi ze niesme blázni
norbi
tam som byval :) no teraz tam byva babka no ale uz byvam v dvorníkoch je pri zadielskej doline a zadieli
je super vyhlad z balkona na dolinu :)
a jak vydim este bol sneh na niektorich obrázkach ja som bol uz v doline v zime s kamosom na bicykli bolo super :)