kategórie:
Názov: Čuntava a Hnilec
Dňa: 01.06.2012 - 02.06.2012
Účastníci: Makovica, Kopro, Kika
Hostia:

P1190454.JPGOndrejisko je stále bližšie P1190460.JPGa chata Rita tiež P1190465.JPGnad Čuntavou sa stmieva P1190470.JPGKopro chce opekať.... P1190474.JPG...a aj opiekol P1190480.JPGráno vyrážame o 7.00
P1190487.JPGDve veže nad nami P1190490.JPGhistorický okamih - aj Kopro tlačí!!!!! P1190491.JPGKika a Kráľovka P1190493.JPGmy všetci a Tatry P1190510.JPGKika a viadukt P1190514.JPGmy a Dobšinská ľadová jaskyňa
P1190517.JPGStretenský tunel P1190526.JPGStratenský kaňon P1190532.JPGaha, Kopro, tam je ryba P1190533.JPGstrhnutá cesta v kaňone P1190534.JPGa už sme na konci P1190545.JPGparádny zjazd do Palcmanskej Maše
P1190546.JPGa sme pri vode P1190548.JPGzávetríčko v búdke P1190558.JPGdomček v Rakovci - je na predaj P1190563.JPGaj tadiaľto vedie cesta P1190565.JPGa aj tadiaľto P1190566.JPGtoto je už lepšie
P1190574.JPGa toto úplne najlepšie P1190578.JPGHnilec pred Nálepkovom P1190582.JPGopevnený kostol v Švedlári P1190584.JPGKopro, kde máš nohu???? P1190599.JPGveget za Švedlárom P1190602.JPGa toto je bilancia - nečítať nahlas

Popis akcie: 

No, keďže Čuntava, tak 3 účastníci je stráááášne málo, To asi pre tie spoje - buď odídete o 15.07 alebo neodídete vôbec, dostanete sa len do Dobčinskú ľadovú, aj to len o 22.07 - a šliapať po desiatej večer do pedálov smerom na Čuntavu, to je ako napísať pozvánku medveďovi - ee, to nie. A tak viacerí záujemcovia museli ostať doma, keďže chata bola zo soboty na nedeľu obsadená naplno.

Na stanicu prichádza Kika s podozrivo malým batohom - po skúsenostiach z Viničiek obsah vecí zoptimalizovala, či skôr životunebezpečne zminimalizovala....Cesta ubieha pohodlne, dážď zvesela bubnuje na strechu vlaku ale od západu k nám prichádza modré nebo. Vystupujeme v Dobšinskej a už neprší, zato ale poriadne fúka. Na Besník sa dostávame asi za 45 minút - skôr ako by nás predbehol osobáčik z Margecian. Besník ovládli stáda kráv. Cesta je nechutne kontaminovaná a krížok krážom pobehujú psy - sú ale slušne vychované. K chate prichádzame niečo po šiestej. Vyzerá zvonka akosi novo, kvety v oknách - je to milé. Otvárame si a vypadávajú nám oči z jamôk. Pec v kuchyni je ešte teplá, je tu nový gauč a kreslá, nová kuchynská linka, novovymaľovaná kuchyňa a spoločenská.....Kopro hneď obsadzuje válendu v kuchyni, vraj tam bude dnes spať.

Zakladáme oheň, Kopro rúbe drevo, varíme vodu na čajkávupolievkyvifonku..... Po zaplnení svojich žalúdkov ideme do okolia nabrať a potravu pre dušu. Sadáme na biky na povinnú exkurziu, zdá sa, že Kika je tu prvýkrát. Takžer najprv zrúcanina, potom prameň, drevenice v lese a nakoniec cyklojazda na Máriaskalu - veď kto by tam chodil pešo! Poslednú časť dolu lesom síce my baby tlačíme, ale Kopro to zvláda. Besne fúka, je tu chladno, ale posedíme na vyhliadke nejakých 10 minút. Makovica potom odchádza prikladať na oheň a Kopro s Kikou ešte fotia bicykle pri západe slnka. Je okolo desiatej večer, keď nám dochádza, že sme mali opekať, lebo sa tie špekáčky pokazia. Tak teda vonku v ohnisku rozkladáme oheň, Kopro lúpe jedinú našu cibuľu a robíme si krásne ražniči na dlhé ražne. Zabalení do deky kľajeme na toho, kto vymyslel, že treba vybrať zadnú stenu ohniska - prefukuje tu teraz, až strach.

Je pred polnocou, keď ešte konštatujeme, že vidieť jednu jedinú hviezdu a že bude čoskoro spln. Makovica odchádza do izby č. 2 a Kopro vraj ešte chvíľu posedí pri peci. 

Je ráno 5.00. Makovica otvára oči a v izbe nikto. Kika už asi vstala. Po príchode do kuchyne je všetko jasné - svieži vzduch okolo 35 stpňov jasne prezrádza, čo robil Kopro celú noc. Je 5.15 a my sme svieži ako zajace. Čo nám teda ostáva? Povinné varenie vody opäť na vifonkupolievkučajakavu, upratovanie, balenie a odchod. Ešte pred ochodom robíme revíziu Kikinho batoha. Vzhľadom na to, že je 5 stupňov a besne fúka, Makovica jej dáva zajovky-CG-čka a Kopro tenkú vetrovku - to by malo trošku pomôcť. Takto vymódená si balí svoj cestovný uterák rozmeru ca 20x20 cm (čítate správne, fakt to je uterák v rozmere vreckovky!), zamykáme a vydávame sa na cestu domov.

Domov sa u Krtkov samozrejme musí ísť naokolo. Preto odbočujeme najprv na Trsteník na Dve veže. Od rána sa obloha síce už trošku zatiahla, ale stále je nádej na pekný výhľad. V polceste sa pred nami zjavujú tatranské štíty a na vrchu aj Kráľovka v celej svojej kráse.O 7.45 už schádzame dolu. Na Besníku šoféri z áut na nás pozerajú, kde sme sa tu tak skoro vzali. Na vrchole stúpania smerom na Stratenú Makovici napadne, že veď Kika určite nevidela prameň Hrona a Kopro dodáva, že asi ani viadukt. Rýchla otočka a poletíme nadol smer Telgárt - len si myslíme, že poletíme. - zastaví nás stena ranného prúdenia vzduchu a dolu kopcom musíme makať naplno. Foto pri prameni, foto pri viadukte a už aj šliapeme nahor. O pár minút sme hore a môžeme si povedať, že odteraz väčšinou len klesáme - prekonáme po Margecany výškový rozdiel 640 metrov.

Prvá méta je Stratenský kaňon - naprv prechádzame tunelom tam i späť a potom pekne naokolo cez kaňon. Občas čítame tabule náučného chodníka, Kika vidí v Hnilci dosť veľkú rybu, ktorej sa nič nechce, len si tak stojí vo vode a odoláva prúdu. Ďalšou métou je Dobšinský kopec. Vyliezame ho len asi do polovice, posledný kilometer si ušetríme a využívame zjazd po lúke na žltej značke priamo do Palcmanskej Maše. Malé detičky nám kývu, mamička želá šťastnú cestu. Pomaly nám vyhladlo, preto zastavujeme pri jedinom závetrí - autobusovej búdke. Celkom luxusné posedenie s vyjedaním zásob.

Tu sa napájame na Hnileckú magistrálu, ktorá je v úseku až po Nálepkovo vymyslená veľmi pekne. Vedie po miestnych asfaltových, skoroasfaltových, kamenistých, skoro kamenistých a aj po volant zarastených cestičkách medzi traťou a riekou. Je sa na čo pozerať a bez áut sa veľmi príjemne bicykluje. Skoro stále je na tacháči okolo 20 km. Za Nálepkovom sa už pripájame k štátnej ceste - žiadna tragédia, áut je minimum, ale cez týždeň neviem-neviem. Za Švedlárom odbočujeme do poľa a na všeobecný údiv okolochodiacich a okolojazdiacich počerných spoluobčanov vyťahujeme deku a rozvaľujeme sa. Siesta trvá temer hodinu. Je 13.45 a rozmýšľame, čo ďalej. Popod naše ležovisko práve preletel Horehronec, a Kopro objavil vo svojom softvere ďalší vlak, ktorý ide len z Nálepkova. Hovoríme si, že v Mníšku ho stihneme - sme tam o 10 minút skôr.....nakoniec zisťujeme, že tých 24 km do Margecian sa predsa nebudeme voziť. Radíme sa do balíka, najprv vpredu Makovica a potom už len Kopro a ťaháme s vetrom a ostatnými ckylistami o závod (sú na cesťákoch a naľahko, tak isto viete, kto vyhráva).

V Margecanoch stíhame rýchlik o 15.25. Makovica má na tachometri nenapísateľné číslo dnešného výletu - pozrite si ho radšej vo fotkách. Akosi to ale v nohách nie je cítiť - to bude asi tým, že to bolo z kopca. 

 

 

Obrázok používateľa EskiMO

Prameň Hornádu?

ad "Makovici napadne, že veď Kika určite nevidela prameň Hornádu a Kopro dodáva, že asi ani viadukt."

K prameňu Hornádu by ste to mali asi dosť ďaleko... nešlo náhodou o prameň Hrona?  Inak, zaujímala by ma teplota vody - keď som tam bol pred pár rokmi ja, tak aj v horúcom auguste bola voda z prameňa Hrona totálne ľadová...

Obrázok používateľa makovica

sorry, jasne, že Hrona,

sorry, jasne, že Hrona, vieš, neskorá nočná hodina, ale som rada, že tak podrobne čítaš... :-) 

Makovica