Názov: | Cesta hrdinov SNP - 3.etapa-Prešov-Košice |
Dňa: | 29.06.2014 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Keď po červenej, tak po červenej - to bolo dnešné heslo, ale som ho poriadne prekliala....skorým ranným vlakom idem do Prešova a po bočných cestách sa presúvam na kruháč - miesto, kde som včera skončila. Dávam sa do reči s ujčokom, čo evidentne bicykluje na svojej Hatatitle na záhradku. Ukazuje mi bezpečný prejazd kruháčom a potom mi hovorí - no a teraz choďte, určite ste oveľa rýchlejšia, ja sa neponáhľam.
Mal pravdu, aspoň raz som rýchlejšie, ale dnes to ešte nie je poslednýkrát. Cestou do Cemjaty rozmýšľam, či sa mi chce íésť po slnkom zaliatej asfaltke hore nepríjemnými serpentínami. Kuk do navigácie a hovorím si, že nie. Odbočujem doľana na cyklotrasu. Značená je ozaj zaujmavo - tabuľa a smerovka na začiatku lesnej asfaltky - a to je všetko. Viem teda, že idem na Ortáše. Luxusnou asfaltkou (mnohé dediny by ju tomuto lesu závideli) pohodlne stúpam až k peknému odpočívadlu s názvom lesný sklad Ortáše. Dohorieva tu oheň, stoja tu 3, či 4 stany, ktori spí rovno pri chodníku v spacáku a ktosi po ediačky pri stole s hlavou medzi chlebom a horčicou. Sú takí tvrdí, že keby som im vzala všetky veci, ani by si to nevšimli. Pokračujem teda ďalej. Potrebujem vystúpať na pravý hrebeň, tam je červená, tak odbočujem doprava. Kvalita asfaltky sa zhoršuje a keď odbočím ešte raz doľava, už je z nej obyčajná tradičná slovenská lesná asfaltka. Hurá, na strome objavujem aj jedno nakreslené céčko - síce netuším odkiaľ a kam, ale je tu. Na lesnej skládke sa konečne pripájam k červenej. Dám si pauzu a chystám sa na pekný zjazd lesným chodníkom. Namiesto lesného chodníka ma čaká rozjazdená blatistá lesná cesta, samozrejme aj s polomami, ktorá sa neskôr mení na hlboký úvoz. Balancujem na vrchu medzi prepadliskom a koreňmi a kmeňmi stromov, hlbka je aj jedenapol metra, tak nakoniec radšej zosadám a tlačím. Nakoniec bezpečne prichádzam do dedinky Janov - ani som nevedela, že tak rýchlo sa dá prísť do Talianska... :-)
Z Janova po peknej ľudoprázdnej asfaltke prídem do Radatíc. Superúžasná "cyklotrasa" kopíruje asfaltku, ale červená odbočuje doprava na úzku asfaltku. Nádherným výšľapom pomedzi polia s dostávam k nyjvyššiemu bodu, kde je samozrejme veľká lipa a kríž. Malebné miesto. Pekným zjazdíkom sa späšťam do Ľubovca. Chvíľu rozmýšľam, či otrocky po červenej alebo to obídem cez Suchú dolinu. Kuk na navigáciu - vyzerá to OK, tak sa vydám po červenej...no vyzeralo by to fajn, keby nedošlo oproti mape k zmene. Poľná cesta je preoraná a znečka sa odrazu skrúca doľava a stúpa....nakoniec tlačím bike uzučkým chodníčkom na nejakú Hoľu. Keˇ)d ho tam dotlačím a pomotkám sa spleťou lesných cestičiek, vyjdem na lúku a pred sebou vidím krásnu poľnú cestu, ktorou som sem mohla prísť, keby.... Na pasiem sa hňjahôd a pokračujem - tlačím nadol, lebo ten úzky pešníček je pre mňa nezjazdný. Nakoniec to zaklincuje super mostík, nepokosená lúka ana Prokopovom mlyne a konečne som v milovanej Sopotnici. Pred dvanátou prichádzam do Kysaku. U bračeka v tieniku sa najem, dám si čajík, kávičku, odpočiniem a môžem vyraziť. Tu už viem, čo ma čaká - k horárni na biku, k vedeniu po vlastných, po baštu opäť na biku. Na bašte nie som sama. Okrem dvoch chalanov, sediacich v tieni lesa je tu aj jeden svalovec, ktorého prosím,a by mi urobil fotku. Je ochotný a hneĎ nato sa ma pýta - "A nie ste vy vedúca nejakého turistického odielu, lebo ja mám kolgu a on k vám chodí".... svet je malý Magnetti Marelli na výlete.
Mám šťastie, nie sú tu napadané stromy a čo popadalo, to už prepílili. Posledný úsek pred Prielohami idem doprava priamo na lúku, mám rada ten kút a vždy sa tam zastavím. V tieni lesa sa na chodníku zrazu objaví silueta s bicyklom - podozrivo ženská silueta a za ňou druhá...bože, to ešte niekto iný mal taký nezmyselný nápad? A veru ehj. Vraj: "My sme si vás vysnívali, stratili sme sa, neviem,kde sme zišli z červenej." Konečne som raz aj ja bola predmetom niečieho sna. Tak sme teda spolu vyčli na lúku na Prielohách a potomn aj na Vysoký vrch. Chvíľka odpočinku v altánku, kočky vymýšľajú, akiaľ by šli ďalej. Všade naokolo je plno popadaných stromov, len dúfam, že červená bude prepílená...a bola, Ťažko, ale pomaly schádzam až k plotu ZOO a odtiaľ to už ide jedna radosť. Presne po červenej, okolo kaplnky nad kavečanmi a cez záhradky až do Čermeľa. Tu vypínam GPS a pre dnešný deň končím.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5871x
ahoj fotka na baste sa
ahoj fotka na baste sa vydarila aj krajnu pekne vidiet.
pridal som na fb svoje fotky na baste su pod nickom Tomáš Demeter.
ani so nevedel ze za kysakom je hrad.okolie kosic velmi dobre poznas.
ja dobre poznam slovensky kras.