Názov: | 59. zraz turistov Vyhne-Hliník nad hronom |
Dňa: | 30.06.2012 - 08.07.2012 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Peťa, Smokie, Kika, Maja, Szabi, Janni, Tete, Kopro, Danka, Maťo B.,Mišo, Viktor |
Hostia: | Samanta, Zuzka zo Zvolena |
Bol to týždeň horúčavy, búrok, trápenia do kopcov i veselého šmýkania na tobogánoch. Dalo by sa písať kilometre riadkov, ale kto by to čítal, tak len v skratke a časom pridáme pár poznámok o príhodách, ktoré nám ostali v pamäti.
Sobota 30.6. -po Makovicovsky zraz na stanici o 5.30. Mišo to vzdáva a aj s Viktorom idú neskorším vlakom - ich chyba. Máme osobitný vagón - modernizovaný, aj s klimatizáciou, ale sedíme na chodbe, lebo v jednom kupé pre invalidov je pre 9 ľudí miesta primálo. O 9,15 vystupujeme v Žiari - už pripeká. Nahadzujeme batožiská a tých 9 kilometrov hltáme na jeden šup za polhodinku. Sme v škole prví, tak si vyberáme miesto a staviame stany. Je príšerne teplo, tak líhame pod celtu a driemkáme. Čakáme na Miša. Už tu mali byť, ale trvalo im to vyše hodiny. Po 3. sa vydávame na "krátky" výletík, len toť za kopec do Vyhieň.... toť za kopcom bolo poriadne ďaleko, najmä keď sme hneď v prvý deň zblúdili. Ale zistili sme, že bikovanie v týchto sopečných skalkách bude poriadne ťažké.
Večer sme ešte upravili ohnisko a vybratú trávu sme uložili pod strom. Kika a Tete majú za úlohu denne polievať.
Nedeľa - 1.7. - Deň pretekov a deň teplotných rekordov. Zuzka, Szabi a Mišo sú v pohode, ale malé deti odpadávajú na trati a v cieli ako muchy. Kopro, Makovica a Danka sudcujú na trati, Janni vedie vychádzku na Sabóovú skalu. Popoludní sa tešíme zo Zuzkinho 3. a Szabiho 4. miesta.
Pondelok - 2.7. - začíname zhurta, cyklotúrou pod vrchol Vtáčnika po stopách starej lesnej železnice. Najprv po hlavnej ceste do Žarnovice - vyrážame skoro, je len 7.15, takže áut je ešte poriedko. Tu odbočujeme do kopcov. v dedinke Župkov sa pripájame k náučnému chodníku lesnej železničky Hlbokou dolinou. Po nej pokračujeme stále nahor. Zastavujeme v skicentre, majú tam kofolu a úžasné ovady. Jeden z nich štipol Makovicu tesne vedľa úst. O chvíľu je opuchnutá ako od zubára. Pomáha ľad v sáčku z nanukového boxu, ktorý šnúrka na prilbe krásne drží a o chvíľu je z Quasimoda opäť Makovica. Stále stúpame lesnou cestou. Míňame vrt - malý gejzír - osvieženie je to v tej horúčave perfektné. V horúčave prechádzame okolo horárne Pokuty a pri ďalšej zavretej chate zastavujeme. Tete nechávame dolu, nech si oddýchne a my. Vody je v potoku dosť, tak sa tešíme na pekné divadlo, avšak náhle odbočujeme do druhej dolinky. Vodopád tu je, ale je v ňom veľmi málo vody. Len Makovica vylieza nahor, ostatní sa uspokoja s tým, že stačí pohľad zdola. Ešte prejsť cez 1 kopec na horáreň Gronštolne, krátke posedenie na novučičkej asfaltke v tieni pri studničke a už aj vyrážame na neuveriteľný 20-kilometrový zjazd do Hliníka.
Večer je otvorenie zrazu - program je super, teta vedúca Makovica dostáva zlatý odznak KST a potom už nasleduje program. Jeho najlepšou časťou je vystúpenie sokoliara. Medzitým prichádza Smokie a Peťa, takže už sme skoro komplet. Nakoniec sa ešte usporadúvame malú oslavu na počesť Petinych narodenín a jej 3. miesta na Košickom bikemaratóne. Namiesto šampusu štýlovo strieka Steiger z plechovky. Nováčik Viktor dostáva k narodeninám nového kamaráta - zeleného nafukovacieho brontosaura. Hneď dostal meno Bronty.
Utorok 3.7. - Čaká nás splav Hrona na raftoch. Bus nás priváža do Šásovského Podhradia, takže výstup na hrad je samozrejmosťou. Potom nasadáme do raftov a ide sa....teda slomačí sa, keďže vody je veľmi málo a musíme dávať pozor na plytčiny a vyčnievajúce kamene. Na istom mieste, nikto nevie prečo, ktosi z ktoréhosi raftu skočil do vody a už sa tam ocitli všetci a máchali sa vo vode. Naši sprievodcovia nemohli robiť nič iné, len čakať, kým sa vybláznime. Ešte jedna krátka prestávka, kde sa nám Mišo stratil pri hľadaní vody v dedine, ale nakoniec sa našiel, potom sa pokúša plávať zároveň s raftami, čo sa samozrejme nedá, najmä s plávacou vestou. Potom musí uposlúchnuť jednoducho prednesenú výzvu nášho nováčika - "No, pán profesor, koniec zábavy, musíme ísť ďalej". Doslova uvarení prichádzame po 3-tej do tábora. Ešteže máme triedu, ktorá je obrátená na sever a je tam príjemný chládok. Po večeri, tesne pred zotmením ešte vybehneme na kalváriu. Makovica sa musí vrátiť na poradu, tak sa ponáhľa. O chvíľu nám volá, aby sme si švihli, ak chceme stihnúť východ mesiaca v spplne spoza skál nad táborom - pekné diovadlo to bolo.
Streda 4.7. - prvý deň cyklodvojdňovky do Štiavnických vrchov. Vyrážame pred 7.30 a štveráme sa zatiaľ ešte v tieni do dediny na brutálnom kopci zvanej úplne netypicky - Podhorie. Tu sa počkáme v tieni pred obchodom a už spolu pokračujeme k prvému dnešnému tajchu - Belianskemu tajchu. Nasleduje veľké kúpanie. Kúpu sa všetci vrátane Brontyho. Po hodinke odchádzame k ďalšiemu tajchu. Je teplo, teplo, teplo... a leziweme stále hore a hore. Míňame osadu a jedno jazero - k tomu nejdeme, to je hneď vedľa. Odbočujeme až k druhému - je to Horná vodárenská tesne pod sedlom Červená stuhdňa. Nasleduje kúpanie č. 2. Volá Maťo B., že je na ceste k nám, práve vyráža z tábora. Tak sme sa rozhodli počkať. Maťo prichádza mokrý ako myš a úplne bez vody. Tak ho napojíme a ešte chvíľu počkáme, aby si odpočinul. Keď vychádzame na Červenú studňu, v diaľke sa ozýva hrmenie. Dúfame, že nedorazí k nám a konečne odbočujeme na geniálny cyklochodník okolo hrebeňa Štiavnických vrchov - nádherný traverz lesnou cestičkou. Ani sa nenazdáme a už sme na sedle Pleso. Tu by mal byť výhľad, alôe nekoná sa , konajú sa obrovské dažďové kvapky a víchor. Skrývame sa pod stromami, kým to hlavné neprejde. Keď prešlo, rozhodujeme sa, že pokračujeme najkratšou cestou do Štiavnice. Omylom schádzame po obchvate a do mesta musíme opäť šliapať do kopca. Pri Bille začína pršať, potom liať, potom padajú traktory. Naľavo reštaurácia Kachelman, odbočujeme, hľadáme nejaký prístrešok a tu sa otvárajú dvere a ktosi nás bňvolá, aby sme šli dnu - pekné gesto.Keď z nás odtečie hlavný vodnícky prídel, ideme do krytej terasy, kam môžeme ísť aj takíto mokrí. Čochviľa sa nám už parí z horícej poliefvky. V)daka, kočky od Kachelmana. Ešte vybehnúť hore kopčiskom do rodinného domu a garáže k Makovicinej sesternici Ivke a beh nadol k Bille na autobus. Biky sme si nechali "v depe" a busom sa zvážame do tábora. Stále prší. Tety kuchárky nám odložili večeru a my si užívame teplo triedy. Konečne sedíme spolu a hráme sa.
Štvrtok 5.7. - krtinec sa delí. Ráno u Ivky si vyzdvihujeme bicykle, zlikvidujeme misu čerstvo naoberaných rábezlí a vydávame sa na cestu - presná polovica ide do bane, múzeí, na prehliadku mesta, kúpať sa a dolu Hodrušskou dolinou domov. Druhá, tá extrémistickejšia polovica sa o 11.00 vydáva na výjazd na Sitno. Najprv zostup do Ilije a potom "vraj pohodovou", v skutočnosti príšernou zelenou skratkou na asfaltku do sedla ......., kde sa pripájame k asfaltke. Odtiaľ už len v príjemných 39 stupňoch výjazd na Sitno. Okupujeme miesto v tieni pod veľkým stromom, zlikvidujeme po litri kofoly, obzrieme výhľad z vežičky, odskočíme si na andezitové bralá nad Tatárskou lúkou a už aj je tu zjazd. Mišo zhviezdi svojimi nefunkčnými brzdami. Na každú zastávku dochádza za nami s výkrikom "pozor, idem doľava" - prefrčí pomedzi nás a zastáva asi 20 metrov ďalej - tiež spôsob, ako sa rozlúčiť so životom. Po krásnom žltom traverze sa dostávame na cestu pod Richnavským jazerom. Sú 2 hodiny popoludní a Mišo sa veľmi chce kúpať. Dávame mu 15 minút, aby sa ovlažil. Keď neprichádza, čakáme ešte 3 kinúty a odchádzame. Parádnym zjazdom sa dostaneme pod posledné neočakávané stúpanie dnešného dňa - auto, čo nás oredbehlo máme v 3 serpentínach rovno nad našimi hlavami...brrr. Ale zvládame to a konečne sme v Hodrušskej doline. Letíme dolu kopcom s jednou prestávkou na opravu Dankinho defektu. Najbližšie stojíme až v Žarnovici v Tescu, kde si užívame nanuk. Odrazu popred nás defiluje po hlavnej ceste naša múzejnáí skupina. Takže do tábora opäť prichádzame spolu. Len omeškaná Mišo, ktorý vynechal posledné stúpanie na Kopanice a zletel dolinou Richnavského potoka, prichádza s hodinovým meškaním. Večer ktosi zahlási - "už by sme mohli ísť zajtra niekam aj na pešo". Tak teda pôjdeme napešo
Piatok 6.7. - ešte sme ani nevyliezli na Szabóovu skalu, keď ktosi zahlásil - kto to vymyslel, že dnes máme niekam chodiť pešo? Frfľali, ale nakoniec sa nám páčilo. Najlepšie bolo, že vedúci tábora nám vybavil osobitného sprievodcu, len pre našu skupinu. Ten nám poukazoval a vysvetlil všetko o ryolitových bralách, o výrobe mlynských kameňov a ukázal aj pekné bralo so zvláštnym názvom (pozri fotky). Pri prameni pod Janovou lúkou sme sa s ním rozlúčili, vraj ďalej už pôjdeme sami - krížom cez les smer Vyhne. Stihli sme ešte aj kúpalisko a o 4 poobede aj exkurziu v pivovare. Naspäť sme sa dostali autobusom - pešo by sme nestíhali večeru. Potom konečne nasledovali spoločnéhry vonku aj vnútri a na záver dňa voľba Miss odrenina - tento rok vyhrala Maja.
Sobota 7.7. - posledný oddychový deň, len Mišo si naloťil poriadne - sám vyliezol na Vtáčnik. My sme sa rozdelili na 2 skupiny - tí neodretí sa vybrali do Vyhieň na kúpalisko a potom odprevadili Peťu na vlak, keďže išla na Kynologický deň za Kamilom a my odretí, prípadne nekúpajúci sa sme vyrazili smer Žarnovica na hrad Revište. Z hradu sme pokračovali po ceste proti prúdu Hrona do Bukoviny a hore dedinou sme sa dostali k zaujímavému prameňu Medokýš. Voda je železitá, naberá sa konvičkou a v studni divoko perlí a bublinkuje, keď sa naberá. Pokračujeme ďalej do Dolnej Ždáne, aj by sme si kúpili znova syr, ale teta syrárka nie je doma. Tak si teda len užívame parádny zjazd až do Hliníka. Vymetieme všetky obchody a vraciame sa do tábora. Podvečer ideme do Vyhie)n na ukončenie zrazu a stretávame sa s Helmutom.Chňlapci už zďaleka vidia jeho prerobenú Toyotu, na ktorej brázdi cesty krížom-krážom. Žiaľ, nemôžeme sa zdržať, lebo autobus sa vracia veľmi skoro. Stihli sme si akurát kúpiť krásne drobnôstky z medeného drôtu. Večerná diskotéka v škole je taká ako vždy - tvrdé techno a dvaja na parkete, tak si robíme vlastnú zábavu.
Nedeľa 8.7. - ostáva už len zbaliť tábor a stihnúť vlak v Žiari. Vlečieme všetko, aj stany, takže sme zaťažení, ako sa patrí. Aj tak to ale stíhame za polhodinku. Jediný Mišo ostáva ešte do popoludnia a Maja so Szabim čakajú na súkromný odbňvoz a idú na Oravu k príbuzným. Tak sa teda skončil ďalší týždňový tábor.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6294x
Hron
Hron je meno rieky preto sa píše s veľkým H.
Mišo
Hliník
Meno rieky je Hliník a nie Hron. To je Hliník nad Hronom. :D