kategórie:
Názov: 59. zraz turistov Vyhne-Hliník nad hronom
Dňa: 30.06.2012 - 08.07.2012
Účastníci: Makovica, Zuzka, Peťa, Smokie, Kika, Maja, Szabi, Janni, Tete, Kopro, Danka, Maťo B.,Mišo, Viktor
Hostia: Samanta, Zuzka zo Zvolena

P1200122.JPGaspoň že je klimatizovaný P1200124.JPGnaša kopa batožiny P1200128.JPGna stanici v Žiari P1200130.JPGa tábor už stojí P1200131.JPGsiesta v sobotňajšej horúčave P1200138.JPGujazd smerom k baskervilovi
DSC03084.JPGsústredenie pred štartom DSC03097.JPGnervozita na štarte P1200150.JPGdôslednosť na kontrole P1200155.JPGa radosť z výhry DSC03124.JPGpodvečerný výšľap do Sklených Teplíc DSC03128.JPGteplý prameň
DSC03130.JPGhudobný pavilón v pozadí P1200158.JPGhorúci prameň P1200177.JPGpondelok-štart cesty pod Vtáčnik P1200178.JPGMaja-krotiteľka P1200183.JPGdesiata na expozícii múzea lesnej železničky P1200191.JPGkofola v lyžiarskom stredisku
P1200193.JPGa odklad na uštipnutie ovadom P1200200.JPGstarý most lesnej železničky P1200205.JPGstudený gejzír z vrtu P1200208.JPGosvieženie dobre padne P1200213.JPGtoto je vodopád na Pokútskom potoku P1200223.JPGuž len kúsok na Gronštolňu
P1200234.JPGa je pred nami P1200238.JPGposledný tieň lesa a k tomu prameň P1200252.JPGZuzka s jedenapolkilovým ftákom P1200257.JPGzáchrana Makovicinho stanu DSC03251.JPGgratulácia Peti P1200267.JPGtak, to dipadne, keď je niekomu stan krátky...
P1200278.JPGŠášovský hrad DSC03285.JPGtadiaľto sa poplavíme P1200286.JPGa sme na vode P1200291.JPGpozdrav od krtov DSC03322-001.JPGSzabi, vravela som ti, tie huby nie sú kozáky!!! DSC03358.JPGv cieli splavu
P1200315.JPGvečer na kalvárii P1200324.JPGna vrchu... DSC03379.JPG...pod krížom DSC03403.JPGaj na to slúži raft P1200334.JPGStreda - odpočinok v Podhorí P1200341.JPGprvé kúpanie
P1200348.JPGna Belianskom tajchu P1200382.JPGdruhé kúpanie na Hornej vodárenskej P1200383.JPGniektorí sa len prizerajú DSC03442.JPGuž prišiel aj Maťo P1200413.JPGna Červenej studni DSC03448.JPGa na cyklotrase pod Paradajzom
P1200420.JPGbúrka v sedle Pleso P1200422.JPGsme tam traja P1200426.JPGzjazd do Štiavnice P1230286.JPGa beh zo Zvonovej ulice na autobus P1200427.JPGu Ivky na záhrade pri ríbezliach P1200434.JPGu Ivky v garáži, kde bolo cyklodepo
P1200477.JPGTatárska lúka zop Sitna P1200486.JPGna vrchole Sitna, len Mišo nestíhal fotku P1200499.JPGMišo na hrade P1200529.JPGDankon defekt P1200542.JPGdepo v Žarnovici pred tescom P1230303.JPGpri vstupe do bane
P1230408.JPGMaja, čo si vyviedla? P1230411.JPGna prehliadke mesta P1200551.JPGna Szabóovej skale P1200565.JPGskalné mesto Bralce P1200591.JPGmlynské kamene P1230490.JPGkremencové bralá
P1200598.JPGšplháme nahor P1200632.JPGtúto skalu domáci volajú Pipík P1200639.JPGjasné označenie prameňa H2O P1200661.JPGkúpalisko Vyhne P1200756.JPGpivnice pivovaru Vyhne P1200758.JPGPeťa, drž ten komín
P1200768.JPGvečerné hry vonku P1200772.JPGi vnútri P1200773.JPGMiss odrenina - Maja

Popis akcie: 

Bol to týždeň horúčavy, búrok, trápenia do kopcov i veselého šmýkania na tobogánoch. Dalo by sa písať kilometre riadkov, ale kto by to čítal, tak len v skratke a časom pridáme pár poznámok o príhodách, ktoré nám ostali v pamäti.


Sobota 30.6
. -po Makovicovsky zraz na stanici o 5.30. Mišo to vzdáva a aj s Viktorom idú neskorším vlakom - ich chyba. Máme osobitný vagón - modernizovaný, aj s klimatizáciou, ale sedíme na chodbe, lebo v jednom kupé pre invalidov je pre 9 ľudí miesta primálo. O 9,15 vystupujeme v Žiari - už pripeká. Nahadzujeme batožiská a tých 9 kilometrov hltáme na jeden šup za polhodinku. Sme v škole prví, tak si vyberáme miesto a staviame stany. Je príšerne teplo, tak líhame pod celtu a driemkáme. Čakáme na Miša. Už tu mali byť, ale trvalo im to vyše hodiny. Po 3. sa vydávame na "krátky" výletík, len toť za kopec do Vyhieň.... toť za kopcom bolo poriadne ďaleko, najmä keď sme hneď v prvý deň zblúdili. Ale zistili sme, že bikovanie v týchto sopečných skalkách bude poriadne ťažké.

Večer sme ešte upravili ohnisko a vybratú trávu sme uložili pod strom. Kika a Tete majú za úlohu denne polievať.


Nedeľa - 1.7.
- Deň pretekov a deň teplotných rekordov. Zuzka, Szabi a Mišo sú v pohode, ale malé deti odpadávajú na trati a v cieli ako muchy. Kopro, Makovica a Danka sudcujú na trati, Janni vedie vychádzku na Sabóovú skalu. Popoludní sa tešíme zo Zuzkinho 3. a Szabiho 4. miesta. 


Pondelok - 2.7.
- začíname zhurta, cyklotúrou pod vrchol Vtáčnika po stopách starej lesnej železnice. Najprv po hlavnej ceste do Žarnovice - vyrážame skoro, je len 7.15, takže áut je ešte poriedko. Tu odbočujeme do kopcov. v dedinke Župkov sa pripájame k náučnému chodníku lesnej železničky Hlbokou dolinou. Po nej pokračujeme stále nahor. Zastavujeme v skicentre, majú tam kofolu a úžasné ovady. Jeden z nich štipol Makovicu tesne vedľa úst. O chvíľu je opuchnutá ako od zubára. Pomáha ľad v sáčku z nanukového boxu, ktorý šnúrka na prilbe krásne drží a o chvíľu je z Quasimoda opäť Makovica. Stále stúpame lesnou cestou. Míňame vrt - malý gejzír - osvieženie je to v tej horúčave perfektné. V horúčave prechádzame okolo horárne Pokuty a pri ďalšej zavretej chate zastavujeme. Tete nechávame dolu, nech si oddýchne a my. Vody je v potoku dosť, tak sa tešíme na pekné divadlo, avšak náhle odbočujeme do druhej dolinky. Vodopád tu je, ale je v ňom veľmi málo vody. Len Makovica vylieza nahor, ostatní sa uspokoja s tým, že stačí pohľad zdola. Ešte prejsť cez 1 kopec na horáreň Gronštolne, krátke posedenie na novučičkej asfaltke v tieni pri studničke a už aj vyrážame na neuveriteľný 20-kilometrový zjazd do Hliníka. 

Večer je otvorenie zrazu - program je super, teta vedúca Makovica dostáva zlatý odznak KST a potom už nasleduje program. Jeho najlepšou časťou je vystúpenie sokoliara. Medzitým prichádza Smokie a Peťa, takže už sme skoro komplet. Nakoniec sa ešte usporadúvame malú oslavu na počesť Petinych narodenín a jej 3. miesta na Košickom bikemaratóne. Namiesto šampusu štýlovo strieka Steiger z plechovky. Nováčik Viktor dostáva k narodeninám nového kamaráta - zeleného nafukovacieho brontosaura. Hneď dostal meno Bronty.

Utorok 3.7. -  Čaká nás splav Hrona na raftoch. Bus nás priváža do Šásovského Podhradia, takže výstup na hrad je samozrejmosťou. Potom nasadáme do raftov a ide sa....teda slomačí sa, keďže vody je veľmi málo a musíme dávať pozor na plytčiny a vyčnievajúce kamene. Na istom mieste, nikto nevie prečo, ktosi z ktoréhosi raftu skočil do vody a už sa tam ocitli všetci a máchali sa vo vode. Naši sprievodcovia nemohli robiť nič iné, len čakať, kým sa vybláznime. Ešte jedna krátka prestávka, kde sa nám Mišo stratil pri hľadaní vody v dedine, ale nakoniec sa našiel, potom sa pokúša plávať zároveň s raftami, čo sa samozrejme nedá, najmä s plávacou vestou. Potom musí uposlúchnuť jednoducho prednesenú výzvu nášho nováčika - "No, pán profesor, koniec zábavy, musíme ísť ďalej". Doslova uvarení prichádzame po 3-tej do tábora. Ešteže máme triedu, ktorá je obrátená na sever a je tam príjemný chládok. Po večeri, tesne pred zotmením ešte vybehneme na kalváriu. Makovica sa musí vrátiť na poradu, tak sa ponáhľa. O chvíľu nám volá, aby sme si švihli, ak chceme stihnúť východ mesiaca v spplne spoza skál nad táborom - pekné diovadlo to bolo.

Streda 4.7. - prvý deň cyklodvojdňovky do Štiavnických vrchov. Vyrážame pred 7.30 a štveráme sa zatiaľ ešte v tieni  do dediny na brutálnom kopci zvanej úplne netypicky - Podhorie. Tu sa počkáme v tieni pred obchodom a už spolu pokračujeme k prvému dnešnému tajchu - Belianskemu tajchu. Nasleduje veľké kúpanie. Kúpu sa všetci vrátane Brontyho. Po hodinke odchádzame k ďalšiemu tajchu. Je teplo, teplo, teplo... a leziweme stále hore a hore. Míňame osadu a jedno jazero - k tomu nejdeme, to je hneď vedľa. Odbočujeme až k druhému - je to Horná vodárenská tesne pod sedlom Červená stuhdňa. Nasleduje kúpanie č. 2. Volá Maťo B., že je na ceste k nám, práve vyráža z tábora. Tak sme sa rozhodli počkať. Maťo prichádza mokrý ako myš a úplne bez vody. Tak ho napojíme a ešte chvíľu počkáme, aby si odpočinul. Keď vychádzame na Červenú studňu, v diaľke sa ozýva hrmenie. Dúfame, že nedorazí k nám a konečne odbočujeme na geniálny cyklochodník okolo hrebeňa Štiavnických vrchov - nádherný traverz lesnou cestičkou. Ani sa nenazdáme a už sme na sedle Pleso. Tu by mal byť výhľad, alôe nekoná sa , konajú sa obrovské dažďové kvapky a víchor. Skrývame sa pod stromami, kým to hlavné neprejde. Keď prešlo, rozhodujeme sa, že pokračujeme najkratšou cestou do Štiavnice. Omylom schádzame po obchvate a do mesta musíme opäť šliapať do kopca. Pri Bille začína pršať, potom liať, potom padajú traktory. Naľavo reštaurácia Kachelman, odbočujeme, hľadáme nejaký prístrešok a tu sa otvárajú dvere a ktosi nás bňvolá, aby sme šli dnu - pekné gesto.Keď z nás odtečie hlavný vodnícky prídel, ideme do krytej terasy, kam môžeme ísť aj takíto mokrí. Čochviľa sa nám už parí z horícej poliefvky. V)daka, kočky od Kachelmana. Ešte vybehnúť hore kopčiskom do rodinného domu a garáže k Makovicinej sesternici Ivke a beh nadol k Bille na autobus. Biky sme si nechali "v depe" a busom sa zvážame do tábora. Stále prší. Tety kuchárky nám odložili večeru a my si užívame teplo triedy. Konečne sedíme spolu a hráme sa. 

Štvrtok 5.7. - krtinec sa delí. Ráno u Ivky si vyzdvihujeme bicykle, zlikvidujeme misu čerstvo naoberaných rábezlí a vydávame sa na cestu - presná polovica ide do bane, múzeí, na prehliadku mesta, kúpať sa a dolu Hodrušskou dolinou domov. Druhá, tá extrémistickejšia polovica sa o 11.00 vydáva na výjazd na Sitno. Najprv zostup do Ilije a potom "vraj pohodovou", v skutočnosti príšernou zelenou skratkou na asfaltku do sedla ......., kde sa pripájame k asfaltke. Odtiaľ už len v príjemných 39 stupňoch výjazd na Sitno. Okupujeme miesto v tieni pod veľkým stromom, zlikvidujeme po litri kofoly, obzrieme výhľad z vežičky, odskočíme si na andezitové bralá nad Tatárskou lúkou a už aj je tu zjazd. Mišo zhviezdi svojimi nefunkčnými brzdami. Na každú zastávku dochádza za nami s výkrikom "pozor, idem doľava" - prefrčí pomedzi nás a zastáva asi 20 metrov ďalej - tiež spôsob, ako sa rozlúčiť so životom. Po krásnom žltom traverze sa dostávame na cestu pod Richnavským jazerom. Sú 2 hodiny popoludní a Mišo sa veľmi chce kúpať. Dávame mu 15 minút, aby sa ovlažil. Keď neprichádza, čakáme ešte 3 kinúty a odchádzame. Parádnym zjazdom sa dostaneme pod posledné neočakávané stúpanie dnešného dňa - auto, čo nás oredbehlo máme v 3 serpentínach rovno nad našimi hlavami...brrr. Ale zvládame to a konečne sme v Hodrušskej doline. Letíme dolu kopcom s jednou prestávkou na opravu Dankinho defektu. Najbližšie stojíme až v Žarnovici v Tescu, kde si užívame nanuk. Odrazu popred nás defiluje po hlavnej ceste naša múzejnáí skupina. Takže do tábora opäť prichádzame spolu. Len omeškaná Mišo, ktorý vynechal posledné stúpanie na Kopanice a zletel dolinou Richnavského potoka, prichádza s hodinovým meškaním. Večer ktosi zahlási - "už by sme mohli ísť zajtra niekam aj na pešo". Tak teda pôjdeme napešo

Piatok 6.7. - ešte sme ani nevyliezli na Szabóovu skalu, keď ktosi zahlásil - kto to vymyslel, že dnes máme niekam chodiť pešo? Frfľali, ale nakoniec sa nám páčilo. Najlepšie bolo, že vedúci tábora nám vybavil osobitného sprievodcu, len pre našu skupinu. Ten nám poukazoval a vysvetlil všetko o ryolitových bralách, o výrobe mlynských kameňov a ukázal aj pekné bralo so zvláštnym názvom (pozri fotky). Pri prameni pod Janovou lúkou sme sa s ním rozlúčili, vraj ďalej už pôjdeme sami - krížom cez les smer Vyhne. Stihli sme ešte aj kúpalisko a o 4 poobede aj exkurziu v pivovare. Naspäť sme sa dostali autobusom - pešo by sme nestíhali večeru. Potom konečne nasledovali spoločnéhry vonku aj vnútri a na záver dňa voľba Miss odrenina - tento rok vyhrala Maja.

Sobota 7.7. -  posledný oddychový deň, len Mišo si naloťil poriadne - sám vyliezol na Vtáčnik. My sme sa rozdelili na 2 skupiny - tí neodretí sa vybrali do Vyhieň na kúpalisko a potom odprevadili Peťu na vlak, keďže išla na Kynologický deň za Kamilom a my odretí, prípadne nekúpajúci sa sme vyrazili smer Žarnovica na hrad Revište. Z hradu sme pokračovali po ceste proti prúdu Hrona do Bukoviny a hore dedinou sme sa dostali k zaujímavému prameňu Medokýš. Voda je železitá, naberá sa konvičkou a v studni divoko perlí a bublinkuje, keď sa naberá. Pokračujeme ďalej do Dolnej Ždáne, aj by sme si kúpili znova syr, ale teta syrárka nie je doma. Tak si teda len užívame parádny zjazd až do Hliníka. Vymetieme všetky obchody a vraciame sa do tábora. Podvečer ideme do Vyhie)n na ukončenie zrazu a stretávame sa s Helmutom.Chňlapci už zďaleka vidia jeho prerobenú Toyotu, na ktorej brázdi cesty krížom-krážom. Žiaľ, nemôžeme sa zdržať, lebo autobus sa vracia veľmi skoro. Stihli sme si akurát kúpiť krásne drobnôstky z medeného drôtu. Večerná diskotéka v škole je taká ako vždy - tvrdé techno a dvaja na parkete, tak si robíme vlastnú zábavu.

Nedeľa 8.7. - ostáva už len zbaliť tábor a stihnúť vlak v Žiari. Vlečieme všetko, aj stany, takže sme zaťažení, ako sa patrí. Aj tak to ale stíhame za polhodinku. Jediný Mišo ostáva ešte do popoludnia a Maja so Szabim čakajú na súkromný odbňvoz a idú na Oravu k príbuzným. Tak sa teda skončil ďalší týždňový tábor.  

 

Obrázok používateľa Anonym

Hron

Hron je meno rieky preto sa píše s veľkým H.
Mišo

Obrázok používateľa Anonym

Hliník

Meno rieky je Hliník a nie Hron. To je Hliník nad Hronom. :D