Názov: | 46. mestský zimný zraz turistov Lajoška |
Dňa: | 24.01.2009 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Danka, Katka, Zuzka, Janko, Žanka |
Hostia: | turisti z Košíc a okolia |
No, autobus č. 40 vďaka nám nešiel v piatok popoludní na Jahodnú celkom naprázdno. Okrem nás tam sedel ešte jeden chlapík. Keď sme vystupovali, bola hustá hmla, keď sme po ľavej serpentínovej ceste vyšli na vrchol kopca na Jahodnej, pomaly sa stmievalo – a práve zapli vlek. Igor Žák, ktorý pracuje na Jahodnej ako vlekár, sa práve vyviezol vlekom, vraj nejakí fanatici idú lyžovať – ozaj fanatici, skoro ako my, veď kto by teraz išiel dobrovoľne do lesa.
Na lúkach na vrchole nebolo už po snehu takmer ani stopy, celkom dobre sa kráčalo po tráve. Ale tento komfort sa čoskoro skončil. Postupne sme nabehli na „odmäkový štandard“ – v koľajách po autách 20 cm vrstva mokrej bielej brečky, na vyvýšených miestach fľaky pomaly sa roztápajúceho ľadu, ale ešte dostatočne šmykľavého na to, aby ste sa ocitli v predtým popísanej brečke. To všetko prekladané ešte blatom, hustou hmlou, ktorá na nás kondenzovala a nepríjemnými kvapkami zo stromov, ktoré sa napriek nášmu pohybu vždy trafia presne za golier..... skrátka turistická idylka, v ktorej sme tesne po šiestej vyfučali na chatu. Stúpajúc od kaplnky Makovica šťavnato popisovala, ako tu raz v dvadsaťstupňovom mraze a o deviatej večer čakali na chatára, ktorý pozabudol, že majú prísť a vybral sa kamsi do lesa. Zastali sme pred dverami a privítal nás nápis „HNEŤ PRÍDEM“ – my tej Makovici asi už zakážeme spomínať na staré príhody....
Tak sme si tam počkali temer 40 minút, kým sa chatár vrátil autom z Klátova. Ubytovali sme sa vo veľkej izbe a poďho do práce – pripravili sme si diplomy, účastnícke listy, fotohádanku a vedomostnú súťaž a vzývali Allaha, aby sa s počasím umúdril.
Ráno nás víta presne podľa predpovede počasia – hmlou a dažďom. Postupne dostávame správy o účastníkoch – zo Zlatej Idjky idú traja, jeden dokonca s lyžami, z Klátova a Hýľova ďalší 3-4, ktosi prichádza z Opátky a najviac ľudí ide od Jahodnej. Vtom sa otvárajú dvere a vchádza malý premočený chalan – vraj "som Piťkes z Opátky. Mali sme ísť zo školy z Belej, ale oni sa rozhodli,že nejdú, lebo prší. Videl som 4 srnky, 6 jeleníc a jedného jeleňa – a na dôkaz vyťahuje lesnícky ďalekohľad.
Stále prší, tak presúvame program pod striešku chatového zádveria. Fotohádanka – Slovensko z vtáčej perspektívy – vyvoláva veľký záujem a tipovanie nadmorských výšok, farieb značiek a vzdialeností skončí nakoniec surovým opisovaním z neďalekej propagačnej mapy Štátnych lesov.
Prestáva pršať a tak organizujeme narýchlo ešte hod na cieľ – ten pohyblivý má obrovský úspech. Niektorým sa dokonca darí trafiť špagát, na ktorom zavesené vrece visí.
Okolo dvanástej rozdávame ceny a všetci odchádzajú na prvé popoludňajšie autobusy.
My čakáme na maličkú skupinku fanatikov, ktorí chceli stoj čo stoj využiť ponuku programu a navštíviť Loreley. Prichádzajú s našimi sprievodcami Zuzkou a Drobčeokm mokrí, ale spokojní, vraj, konečne sme sa tam dostali.
Už máme zbalené, keď vchádza 10 oneskorencov – rozdávame im účastnícke listy, chvíľu klebetíme. Ešte polhodinka šarád – náš nový kamarát Maťo sa vyznamenal, keď z vlastnej iniciatívy vyšarádil pojem „ser....ci chlap“.
Cestou nadol zisťujeme, že pribudlo mokrej brečky a ubudlo snehu. V hmle prichádzame na Jahodnú. Máme ešte viac ako polhodinu čas. Makovica ide pekne poprosiť do čajovne, či nás nepustia aj so psíkom – ešte by sa Aďa Žáková alias barmanka opovážila nás nepustiť....ako dobre je mať všade známych.
Prichádza Žankin Vlado na aute, ale okrem nej nikto nemá odvahu k ne,u nastúpiť, tak odchádzajú sami a my ostatní pekne autobusom.
Do Košíc prichádzame už za tmy a doslova sa tešíme na sucho, ktoré nás čaká doma.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4010x