kategórie:
Názov: 14. Turistrallye Jasovská planina
Dňa: 06.09.2008
Účastníci: Šaňko, Mišo, Kopro, Jurko, Tomáš, Zuzka, Kamil, Peťa, Szabi, Mates, Danka, Katka, Števko, Makovica, Eči
Hostia:

P1050706.JPGlode sú tu P1050710.JPG..aj naši prví pretekári P1050714.JPGŠaňko v strese P1050720.JPGKopro predvádza svoje svaly P1050727.JPGMates a Szabi - ešte na celom biku P1050730.JPGnaše hostesky - bufetárky
P1050738.JPGa tu sme skoro všetci v Drienovci P1050740.JPGpešo-muži -1. miesto P1050743.JPGcyklo mix - 3. miesto P1050755.JPGnaše ceny v pohybe P1050741.JPGpešo-mix-2. miesto Papiernikovci boli nedostihnuteľní P1050767.JPGa príchod invalidov na stanicu

Popis akcie: 

No, tak takú účasť sme ešte nemali. Nielenže sme naplno obsadili vodácku kontrolu - tentokrát na Jasovskom rybníku, ale sme postavili 5 hliadok !!!! - 3 cyklistické a 2 pešie. A veru sme sa nestratili ani pri vyhodnotení.
Makovica s tímom kontroly cestovala autobusom priamo do Jasova. Ani sme sa ešte nestihli rozkukať a už tu boli lode. Dostali sme inštrukcie, našli sme si aké-také miestočko a pripravili sme si kontroly - čierne faborky na stromoch nad vodou na jednom konci a modré fáborky na hrádzi. Už sme boli celkom pripravení, keď Makovica a Eči zistili, že asi o 50 metrov ďalej je oveľa krajšie a priaznivejšie miesto...tak nastalo veľké sťahovanie, dokonca sme sa zapriahli aj do prívesného vozíka.
Ostatní zatiaľ dorazili vlakom a bicyklami do Drienovca a zaprezentovali sa. Zuzka s Tomášom štartovali ako číslo 2 a keďže nepárne čísla patrili cyklistom, tak, dorazili k nám na kontrolu ako prví. Nevyzerali veľmi unavene a ani na vode sa veľmi nenaháňali, tak sme mysleli, že na to celkom kašlú. Nakoniec ale z toho flegma postoja bolo druhé miesto v kategórii mix. Tesne za nimi doleteli Šaňko a Mišo - tí vyzerali celkom ináč - všetko v pokluse, všetko v strese....Šaňko naháňal Miša, pomaly sa mu nedal ani najesť...a on by si tak bol dal dupľu z tých fajných jabĺčok... nakoniec sa mu to ale nevyplatilo, keď tesne pred cieľom dostal žalúdočnú krízu a kŕče ho skoro položili na zem. Ešteže do cieľa to bolo už len z kopca. Nakoniec, keďže nemali veľkú konkurenciu, skončili prví.
Kamil a Peťa na umiestnenie nedosiahli, ale mali zážitok, ako nikto iný - stretli mláďa medveďa...Peťa len poznamenala, že na kopec ešte nikdy tak rýchlo nevybicyklovala....
Kopro a Jurko boli trošku sklamaní.. Stavitelia trate položili poslednú cyklo kontrolu za Debraďou inam, ako ju nakreslili na mape - len o pár desiatok metrov, ale oni ju chudáci nevedeli nájsť, keďže GPS ukazovalo niekam úplne inam – dôkaz o tom, že aj GPS niekedy môže škodiť. Inak by boli zrejme skončili oveľa vyššie. Takto sa museli uspokojiť len s 3. miestom v mixoch.
Po dobrom guľášiku a kofolke sme ešte trošku všetci spolu porozprávali a potom sa rozlúčili autičkári Šaňko s Mišom a Štecovci. Bicyklisti sa rozhodli, že idú navštíviť Janka Holečka a že sa možno stretneme spolu vo vlaku.
Makovica, Zuzka, Danka, Katka a Eči sa vybrali pešo na vlak po 7. hodine. Aké bolo ich prekvapenie, keď našich cyklistov našli v záhrade bufetu v dedine, vraj si to rozmysleli a že pôjdu až nasledujúcim vlakom. Nakoniec sa ale dokotúľali na stanicu a vtedy sme videli, v čom spočívalo to ich „rozmysleli sme si to“. Srandičky, srandičky, až sa dvaja na bicykli zrazili a a Szabiho koleso vyzeralo odrazu, no Eči povedal..“veď ty máš 13-ku a nie osmičku. Skrátka Szabi tlačil bike na zadnom a Kopro niesol zbytok jeho kolesa na batohu. Ale zvládol to psychicky dobre - teda Szabi, Kopro sa len nepríčetne uchechtával, tak, ako to len on vie.
Natlačili sme sa do vláčika aj bicyklami a vozeň bol jednoznačne náš. Zábava v plnom prúde až do Košíc.
Bol to fajn deň – teda až na to koleso.

Súvisiace články
Obrázok používateľa šaňo.a

štartovné číslo 4 alebo ako vypľuť dušu pri 34 st. horúčave

Áno, toto číslo patrilo Mišovi a Šaňovi.
Keďže som si chcel po dlhšom čase aktívne pospomínať na moje pretekacie PTZ hobby, tak som si povedal prečo nie. Našiel som od Miša v knihe návštev odkaz že "kto to chce so mnou vyhrať", a ja som chcel vyhrať tiež, tak parťák bol istý...
Prišiel deň D, bez tréningu je však ťažké pretekať. V tomto preteku špeciálne platí aj to, že kto nemá v hlave tak má v nohách (či som to chcel povedať, naopak ?). Teda aby som to uzavrel, orientácia v teréne je dosť dôležitá.
Zuzka s Tomášom štartujú 10 minút pred nami. Štart. Povedali sme si, že keď ich dobehneme, bude fajn. Cestou na Ladislavovu vyvieračku však očami tlačím Miša do kopca. Na vyvieračke nám však oznámili, že dvojka je tak 3 minútky pred nami, tak sme spokojní.
Za vyvieračkou sa cesta rozdeľuje na asfaltku a lesný chodník, presadil som však môj názor, že asfaltka dolu kopcom je lepšia voľba ako neistý lesný chodník. Po ceste dolu kopcom Mišo chytá kŕče v boku, chodíme. Tak si hovorím, poradím Mišovi svoj tajný recept na bleskové odstránenie kŕčov. Chce to len minútku zastať a... . Pomohlo trocha. Každých päť minút opakujem, že to je už len chvíľu na ten rybník, tak päť minút, takže nakoniec sme tam nejak dobehli. Z brehu pozorujeme na loďke prekvapené tváre Zuzky a Tomáša.
Loďky ako tak v pohode, veľmi sme sa však neroztrhli.
Občerstvenie dávam do batohu (osudná chyba) a Mišo pekne konzumuje všetko čo sa ponúka. Makovica trocha znervózňujúco povzbudzuje. Najprv zvýšeným hlasom: "ste super máte náskok 7 minút...", neskôr skleslejsím: "6, ... , 5 minút ..." Tak zavelím a odchádzame.
Hore kopcom od rybníka som sa však prepálil, v kopci vyťahujem keksík a snažím sa tú suchú prežutú strúhanku prepašovať do žalúdka. Energia každým krokom ubúda, ešte štastie, že som hore. Tu už vidno, že to, čo urobil Mišo pri rybníku (skonzumoval čo sa dalo) má svoju odozvu - už ho pred sebou takmer nevidím. Nakoniec na mňa počkal na poli. Teraz je tu trocha problém zorientovať sa, no z lesíka pred sebou počujeme Zuzku, tak ideme po ceste tam. Trafili sme správne, teraz na nás čaká pekne dlhá rovná cesta cez pole na slnku a páľave. Mišo v pohode, ja ako-tak. Strúhanka zaberá. Dobehli sme Zuzku a Tomáša a ideme s nimi až do Debrade, ba aj ďalej. Pred Debraďou nám zamávali Papiernikovci. Pri kostole sa s nimi však stretávame (žeby behali tak rýchlo, že si nevšimli kostol?), potom vidíme už len obrysy malých ľudkov v poli.
Z Debrade postupujeme spolu so Zuzkou. Je to jediné miesto, kde sa dá naplno využiť fantázia, mapa a orientácia. Ciest a možností je dosť. Naraz Zuzka s Tomášom odbočili po svojej ceste, my po svojej. Vzorec na výpočet mojej energie sa dá vyjadriť asi 3 x energia Miša. Ideme našťastie už dolu kopcom. Pri ceste je priepasť, Mišo ju bol omrknúť, ja som medzitým preplazil zopár metrov po zanikajúcej ceste. Pred nami posledný kopec. Predomnou vidím už len tmu a pobiehajúceho Miša. V tejto fáze naviguje už len on a musím povedať, že dobre. Posledné prevýšenie 20 metrov prekonávam, ako keby som šiel niekde na Gerlach. Cesta sa zúžila tak, že ani korčuliari by po nej už neprešli.
Zrazu vidím pred nami prebiehať Zuzku s Tomášom, to ma akosi prebralo. Predbiehame ich no v cieli ja bežím, no nohy nie. Mišo zo solidarity 50m pre cielom ide krokom so mnou. Nakoniec som dajako s kŕčami v nohách doskackal. Dobiehame s druhým najlepším časom peších.

    Tieto preteky mi dali dve ponaučenia:

  • 1. Keď môžeš niečo počas 18km behu zjesť, tak si dobi energiu a jedz odušu.
  • 2. Mišo je dobrý parťák na takýto orientačný pretek.
Obrázok používateľa jeffer

Štartové číslo 2 (inak povedané ralley z môjho pohľadu)

Štartové hodiny nám odpípali a tak vybiehame. S trasou sa moc vymyslieť nedá — ideme po žltej na Ladislavovu vyvieračku. Po chvíli zúriveho dupania do kopca Zuzka odbočuje do kríčkov (na čo sa chystala už dlho pred štartom ;). Po značke sa ide tak rôzne — pár krát sa na rázcestí rozdeľujeme a skúmame všetky možné varianty pokračovania značky. Napokon ale na vyvieračku dorážame a v podstate prekvapujeme posádku kontroly.

Na žltej značke sa držíme až pod Vápenný vrch, kde ju križuje asfaltka na ktorú odbočujeme. Šetríme tým nejaké výškové rozdiely, vzdialenosť bude inak asi podobná. Keďže asfaltka robí nad Jasovom zbytočné kľučky, odbočujeme z nej do lesa a zbiehame až ku potoku pár sto metrov na západ od rybníka.

Na lodnú kontrolu dobiehame ako prví, ale už keď veslujeme po kusy čierneho vreca na odpad v jednom kúte rybníka, vidíme Šaňa s Mišom ako dobiehaju na kontrolu — Kurník šopa! To už sme stratili 10 minút? Na vode nás ale nepredbehnú. Až keď vylezieme z lesa na lúky a polia medzi Jasovom a Debraďou, mýlim si v mape pruhy lesa a tak sa po menšej zachádzke stretávame na priamej ceste do Debrade.

Po chvíli sa za nami zjavuje štartové číslo 6 (takže strácame už 20 minút) a ešte pred Debraďou nás dobehne a predbehne. Kontrolu pri kostole nachádzame po krátkej chvíli a po občerstvení z vlastných zásob vyrážame po poľnej ceste smerom na Ladislavovu vyvieračku. Šaňo s Mišom chcú vyskúšať množstvo lesných ciest a križovať k cieľu, my napokon odbočujeme po čerstvej zvážnici, prekrížime zelenú a pripojíme sa na žltú kdesi pod Koncovým košiarom (ostatne je to jediná časť závodu kde využívam GPS bez mapy na niečo iné ako záznam trasy — žltú už mám v „mape“ ako prejdenú trasu). Zbiehame teda po žltej do cieľa, keď tu sa odrazu z lesa vyrútia Šaňo s Mišom, ktorí sledovali ktorúsi z lesných ciest až kým sa im nestratila pod nohami.

Ideme už pomaly — Zuzka nevyužila občerstvovačku v Jasove a tak ide „hlaďák“. Šaňo s Mišom nám sprvu utekajú, ale keďže Šaňa tesne pred cieľom skolia kŕče, prechádzame cieľovou rovinkou prakticky zároveň.

No a teraz máme hromadu času kým sa doplazia cyklisti, takže po chvíľke zaliezame do občerstvovacieho zariadenia a napájame sa kofolou a gulášom.