kategórie:
Názov: Zálom - keď sa stretnú šesťdesiatnici (ale nielen tí)
Dňa: 12.06.2020 - 14.06.2020
Účastníci: Telíčko, Eva, Lolo, Judka, Ivan, Eči, Zuzka, Makovica, Šaňo Veľký, Danka, Šaňko, Magda
Hostia:

P1670552.JPG P1670578.JPG

Popis akcie: 

Po desiatich rokoch opäť Telíčko zvoláva starú partiu na oslavu príchodu svojho jubilea, ale ako povedal v prípitku, oslavujeme všekých, ktorí majú na začiatku svojho čísla šestku...a boli to z 13 účastníkov jedenásti - len Magda a Šaňko sa ešte z tohto veku vymykajú.

Chata Zálom je domček v dendrologickom parku - doslova a do písmena. nádherné solitérne borovice, duby, mohutné brezy...k tomu drevená medvedica s medvieďatami pri prameni, skalky aj s červenými jahodami, v machu pod stromami nádherné mladučké dubáky...čo viac chýba citlivej prírodnej duši - len zopár verných priateľov a tí sa tu ozaj zišli. V piatok večer sa rozozvučali Telíčkova gitara a Dankine husle a zneli pri ohníku až do tmy.

V sobotu dorazila Juditka aj s Makovicou, ktorú sklátila choroba, ale aspoň na pol dňa musela prísť pozrieť partiu. Telíčko a Ivan sa pasujú za hlavných kuchárov a ostatní odchádzajú pod Ečiho vedením na krátku vychádzku na Turniská. Po nočnej búrke je horúco a dusno, ale zdá sa, že dnes konečne nezaprší. Najprv hore kopcom bez značky a potom sa už pripájame k zelenej a po traverze sa približujeme k Turniskám. Nie je to ale vôbec jednoduché. Všetko je mokré, staré stromy popadané krížom cez chodník sú mokré a slizké, obchádzanie v mokrom lístí je dosť rizikové. Nakoniec ale všetko zvládame. Zhora, od odbočky k cvičným skalám vyzerá, že všade je pokoj a kľud, ale zdanie klame. Keď zídeme k skalám a zájdeme doprava za zákrutu k skalnej bráne...temer odpadneme. Je tu možno 100 (bez preháňania) postavičiek v prilbách a s úväzmi - vraj výcvik. Stoja v šóre ako počas korony pred potravinami, aby sa dostali k vybranej lezeckej ceste a mohli si kúsok poliezť. Mnohí nadávajú, že všetko je premočené a liezť sa dá len máločo. Previsové lezenie pod skalou nikoho neláka, tak sa ani nie je na čom baviť. Jedna kočka hrá na niečom podobnom mandolíne, všetci pobehujú ako mravce a niektorí znechutene balia a odchádzajú....čistý chaos. 

Chaos nastáva aj u nás - stratili sme niekde Ečiho Zuzku. Nakoniec vysvitlo, že zabudla na zastávke po ceste paličky a utekala po ne po ceste späť. Konečne sa našla a môžeme sa pomaličky vydať na cestu späť. Vraciame sa trošku okľukou, aby sme si obzreli aj lesnú škôlku a pekné lky pod chatou. 

Po návrate Telíčko velí nástup na menáž -  teda vziať misku a postaviť sa do radu na guláš. Ten je samozrejme mňam, takže pri dlhom stole pod krytou verandou zavládne hlboké ticho. Priebežne konzumujeme, umývame riad, varíme kávu, ochutnávame fajný Evkin torto-joláčik, Makovica vylizuje zvyšky polevy z plechu. Po niektoré sa vyberajú hľadať ďalšie dubáky (už nenašli). Šaňko s Dankou sa vyberajú do lesíka a nájdu krásny chodníček okolo skaliek a vodopádika. Posedenie a klebetenie v machu pod veľkým dubom šarlátovým sa nám odmení premočenými nohavicami na pozadí - mach je nasatý vodou a pod tlakom našich hmotností voda vychádza na povrch.

Vrcholom večera je pozorovanie nočnej oblohy - je tam, povedané slovami Jozefa Pavloviča - "hviezd ako mravcov.... v úzkom výreze medzi korunami stromov rozoznávame len Veľký a Malý Voz. Ktosí zazrel padajúcu hviezdu, ale zabudol si niečo zaželať, pozorujeme rýchlo letiace a pekne svietiace lietadlá. Do toho všetkého ešte gitara, harmonika a husle...no, treba nám viac?

Tak, ako vždy, opäť to bol jeden krásny víkend.... 

-