kategórie:
Názov: Za hmlou na Folkmársku skalu
Dňa: 14.11.2020
Účastníci: Makovica, Laco, Maťo M.
Hostia:

P1770472.JPG P1770484.JPG

Popis akcie: 

Správca volantu na dnešný deň (rozumej Laco) jednoznačne a striktne odmietol výstup na Kojšovku za istým slnkom a inverziou, ktoré nám ukázala kamera SHMU, vybrali sme sa smer Folkmárska, že možno aj 900 m nad morom bude stačiť. No, ako sme zistili, nestačilo.

Že nad hmlu nevylezieme, bolo jasné už na Folkmárskom sedle, keď sme krásne videli hmly ležiace nad Ružínom v doline a druhé sivé pásmo bolo nad nami a schovávalo aj vrchol Folkmárskej a Šivca. Po žltej sme sa pohodlne presunuli do sedla k pomníku a ani sme sa veľmi nezablatili. Ani sa nezastavujeme a pokračujeme ďalej. Makovica nám ukazuje miesto, kde je štôlňa. Laco informáciu ignoruje, Maťo len poznamená, že verí, ale overovať si to nejde. Tak teda šviháme rovno na vrchol. Vidíme to, čo sme čakali - hmlu, ale zdá sa, že sa niečo roztrhá a aspoň dodola niečo uvidíme. Obsadzujeme lavičky na vyhliadke, fotíme, pijeme čaj a kukáme, že aj sem prichádzajú väčšie množstvá ľudí ako obvykle. Tie zatvorené nákupné centrá a hrozba nakazenia majú niečo do seba - možno tento národ trochu ozdravie a naberie kondíciu.... všetko zlé je na niečo dobré.

Maťo robí Lacovi profilovku na skale, tak sa pridáva aj Makovica, potom Laco fotí Maťa - už sme ako v rozprávke o psíčkovi a mačičke - jeden druhého, potom druhý prvého a tak dookola. Hmla pod nami sa trošku roztrhala, ale nevidíme nič viac, čo by sme už nepoznali, takže sa poberáme nadol. Našťastie je dosť chladno a v altánku nikto nesedí. Rýchlo ho obsadzujeme, Makovica štartuje varič a o chvíľu rozvoniava horúca čokoláda so šľahačkou. Ešte chvíľku posedíme, ale čoskoro sa vydávame na cestu späť, lebo nie je až tak teplo, aby sme tu posedávali.

Vyberáme sa mimo značky cestou okolo altánku akoby smerom na Košické Hámre, cesta sa ale o chvíľu stáča doľava potrebným smerom na Folkmárske sedlo. Prechádzame okolo pekného domčeka s upraveným trávnikom - je to starý vagón, ešte má osky, ale už bez kolies. Neďaleko objavujeme pekne upravený prameň sv. Michala - takže už vieme, že môžeme nocovať na skale, k vode nebude ďaleko. 

Za prameňom sa cesta mení v náš neprospech - po zvážaní dreva je rozjazdená a rozbahnená a tak to ostane až po Folkmárske sedlo. Pred nastúpením do auta nastáva aspoň čiastočné čistenie obuvi. Hmla sa predsa len trošku zdvihla, už vidíme aj Šivec, ale nad nami je stále sivá kupola.

Tak sme si teda slniečko neužili, ale bol to užitočný výlet - vieme, kde je voda, takže západ slnka na Folkmárskej v lete je reálnejší. 

Odkaz na fotky: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/6759763