kategórie:
Názov: Z Ružína na Kojšovku za západom slnka a Mliečnou cestou
Dňa: 06.11.2020
Účastníci: Makovica
Hostia: kamarátka Zuzka

P1760918.JPGNa hojdačke na Golgote P1760957.JPGslnko už o chvíľu zapadne

Popis akcie: 

Modrá značka, spájajúca Košické Hámre s Kojšovkou, zdanlivo celkom nelogicky lezie hore a dolu a zas hore - nečudo, veď slúži najmä na rýchly prístup na hrebeň a zostup z neho. My sme sa rozhodli prejsť si ju celú v dĺžke 18,5 km. Nakoniec, s odskočením si na Kojšovku a návratom do Zlatej Idky z toho bolo krásnych 26 km.

Tesne po ôsmej vystupujeme na Hámroch, pri moste si odfotíme smerovník a už aj cupitáme po asfaltke temer 6 kilometrov až do Opátky. Konečne končí asfalt, našim nohám sa uľaví, ale to stúpanie, ktoré začína hneď za dedinou spôsobuje, že postupne zhadzujeme vetrovky, bundy a Makovica ide do krátkeho trička. Len s jedným krátkym kufrovaním vyliezame po preriedených značkách na hrebeň na Idčianskom sedle. Naše žalúdky hlásia, že už by sa patrilo zastať a čo-to pojesť. Máme zámer odpočinúť si v sedle pri smerovníku, ale tie malé beštie nám to prekazia. Doslova náletom nás berie kŕdeľ kuklorodiek ako na upírskom zjazde. V panike utekáme dolu po modrej a zastavujeme až pod ihličnatými stromami, kde sa zdá, že bude kľud. Vybaľujeme všetky dobrôtky, najmä Zuzkinu jablkovú štrúdľu... Pokojne bez veľkej námahy pokračujeme dolu po modrej až do Zlatej Idky. Keby nás niekto sledoval, aj by si ťukol na čelo - tie dve teraz zišli z hrebeňa a už aj lezú späť hore. Ale dedina je ľudoprázdna, takže sa nikto nečuduje.

Pri parkovisku stretávame hubárov, práve vyšli do lesa, takže tak aj vyzerajú ich košíky - sem-tam temer nič. Fučiac hore zjazdovkou však zabudneme zatvoriť ústa - oproti nám sa za ručičky vedie dvojica, ktorá nelenila a koše sú vrchovato naplnené. Zaželáme pekný deň a pokračujeme smerom nahor. 

Na Golgote začína pofukovať. Je po druhej a slnko sa pomaly skláňa z obzoru, ale ešte pár fotiek na lanovkovej hojdačke dáme. Pred treťou sme pri Erike. Tu už slnko zašlo a začína byť dobre chladno. Chata je ako rozbombardovaná, celé parkovisko je jedno stavenisko, takže sa tu nezdržíme a vraciame sa na kopec na vrchol Kojšovky.

Zakývame do kamery, ale nikto nás nevidí - nemajú čas... je pred pol 4-tou a rozhodli sme sa počkať na západ slnka, ktorý má nastať o 16:05. Začína byť čoraz chladnejšie, obliekame, čo máme vrátane teplých rukavíc. Už vieme, ako je možné, že mláky pri kríži boli zamrznuté. Je kosa až praští, aj dumáme, že ujdeme, ale hrdinsky vydržíme, veď koniec-koncov tu nie sme sami - asi 4-5 ďalších ľudí dupká na vrchole od zimy.

Slniečko sme vyprevadili, vydávame sa nadol aj my. Pomaly sa stmieva, na Golgote už obdivujeme vysvietené železiarne. Ozýva sa Rado, že už keškuje a príde nám na parkovisko oproti. Objavujú sa prvé hviezdy a ako obloha tmavne, je ich stále viac a nakoniec sa nám v plnej kráse objaví aj Mliečna cesta - tak toto sme ozaj nečakali. Navyše Makovica vidí aj jednu extrémne silnú smaragdovo-zelenú padajúcu hviezdu. Odrazu vidíme, že jedna hviezda asi spadla na zem. Na zemi niečo svieti jasnomodrou farbou ako svätojánska muška. Až si na to čudo musíme posvietiť a ono je to fakt svätojánka novembrová. To nám už ale prichádza oproti Rado. Presviedčame ho, že lepšie bude, ak to svetlo na mobile vypne, cestu bude vidieť a bude to romantika. Urobil nám po vôli, ale romantiku z toho asi nemal.

Ale veľká vďaka, že nám prišiel oproti a pohodlne v teplom aute nás odviezol až pred dom. Vďaka.

Všetky fotky sú tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/6732788