kategórie:
Názov: Z Kysaku do Košíc
Dňa: 27.02.2010
Účastníci: Makovica, Kopro, Danka, Peťa
Hostia:

P1050619.JPGna bašte už je málo snehu P1050622.JPGzahmlený výhľad na hradný vrch P1050624.JPGKopro meria Peti tep Dankinym krokomerom P1050639.JPGprešľapávame stopu P1050640.JPGkrátkazastávka v prístrešku pod Vysokým P1050646.JPGa ide sa dolu zjazdovkou
P1050648.JPGporiadny rozbeh P1050650.JPGKopro v diaľke už na zemi P1050664.JPGa beží sa ďalej....

Popis akcie: 

No, tak v tomto počasí to bol ozaj výlet tých najskalnejších. Celú noc pršalo, aj ráno na stanici pršalo, ale aj tak sme sa stretli štyria v celkom dobrej nálade. Makovica mení plán - Milič je príliš dlhá túra a najmä bež možnosti skrátenia a určite v tomto čase ľudoprázdna.

Tak teda volíme tradičný Kysak.Vydávame sa po červenej smer bašta - snehu je na ceste málo, zvesela prší, asfaltka sa mení na blato, blato sa mení na sneho-ľado-blato. Vchádzame na cestu do lesa -pardón, už nie, ktosi vyrúbal stromy nad potokom i na druhej strane cesty a my ideme namiesto lesa len širokým údolím. Stupák od horárne je jedna veľká kĺzačka s potôčikom uprostred. Ideme teda okrajom lesa. Snehu pomaly pribúda a dážď je už redší. Na Jánošikovej bašte je snehu málo, výhľad nadol obstojný - Hornám je plný vody a krásne zelenkavý, ale kvôli hmle vidieť len najbližšie kopce.

Za baštou snehu pribúda a dážď ustáva. Brodíme miestami vyše kolien a obchádzame najvyššie záveje. Chvíľku stopujeme jazveca, ale už z minulého roku vieme, že on si kľudne pobehuje po turistických chodníkoch a dokáže nabehať celé kilometre. Okrem toho desiatky srnčích stôp - teda tie naše lesy teda poriadne žijú.

Na Vysoký vrch prichádzame pred pol 12-tou a poriadne hladní. Napriek tomu sa tu zdržujeme len pár minút - je príliš chladno a príliš mokro, tak sa hneď poberáme ďalej. Začína jemne snežiť a snehu na ceste porisadne pribúda. Ešteže je tu stará lyžiarska stopa asneh pod ňou dosť utlačený, takže sa nezabárame hlboko. Okolo plota ZOO pribúda vody. Napriek tomu sa tu objavuje ako fantóm jeden bežkár v kombinéze ako z olympiády - len si tak preletí po paralelnej ceste a už ho niet. Na Hrešnej sa rozhodneme pre dalšie bláznovstvo - čo tak zhbehnúť priamo nadol okrajom zjazdovky a nepľačkať sa po blatistej ceste. Najprv prekne cupitáme a potom kohosinapadne zrýchliť a ešte viac zrýchliť a rozbehnúť sa. Kopro sa do toho tak vložil, že jeho rýchlosť prekročila rýchlosť kmitania, ktorú dokážu vyvinúť jeho nohy. Dôsledkom samozrejme bol zrýchlený pohyb nadol po bruchu hlavou smerom vpred.... skrátka po zrýchlenom páde pekne letel smerom nadol hlavou vpred - našťastie bez ujmy na zdraví a dobrej nálade.

Ešte poklus na autobus a už aj sedíme v teple a tešíme sa do sucha domov. Bolo to mokré, ale všetci sme mimoriadne spokojní - presne to sme po celom týždni potrebovali. Spolu 16,7 km a 755 m prevýšenia (podľa Hikingplaner)