kategórie:
Názov: Z Kostolian za Žankou cestou necestou
Dňa: 27.11.2010
Účastníci: Makovica, Peťa, Maťo B., Kika, Lacko, Danka, Ria
Hostia:

P1100995.JPGujúkanisko s mlákami pod snehom - Danka a Makovica skúsili ich hĺbku P1100997.JPGtoto nie je montáž, ozaj tak sneží P1100999.JPGstopy v snehu an lúkach P1110006.JPGmaród Žanka, foťák nie a nie sa odrosiť P1110009.JPGKika sa tešila z pohľadov "ako z vianočného pozdravu" P1110012.JPGjeden z prudkých stupákov
P1110022.JPGšpajza pre vtáčiky P1110025.JPGRia mrzne...

Popis akcie: 

Žanka je už poťažkej operácii kolena doma, tak ju treba potešiť. Ako praví krti ale nebudeme predsa chodiť autobusmi! Tak sme to teda "strihli" terrou incognittou z Kostolian cez kopec. GPS-šéfom bola na akcii Peťa - a celkom jej to šlo...

V Kostoľanoch sme sa hneď pobrali popri trati do Malej Viesky a cez dedinské uličky sme vhupli priamo do osady. V úzkej dolinke sa tlačili popri ceste malé nové murované domčeky zväčša neomietnuté, ale samozrejme s kopami detí na priedomí a ešte väčšími kopami odpadu popri ceste a potoku. Aj spod snehu sme však mohli vidieť, že to nie sú len rómske odpadky, že tu asi výrazne prispievajú aj ostatní dedinčania....ešteže napadol ten sneh a bola poriadna zima, ten smrad v lete by sme asi zažiť nechceli.

Hneď za osadou nás na pravej strane v svahu prekvapil pohľad na statného diviaka utekajúceho ecidentne pred hlukom, ktorý sme na ceste robili.Najprv cestou, potom lesnou cestou poza Vápennú, potom slalomom pomedzi mláky a pomedzi zasnežené kroviny sme sa dostali nakoniec na kótu 407,1 k bývalému kameňolomu. Ešte sme obišli strmý zráz nakreslený v mape a už aj sme na lúkach nad Lemešanmi. Peťa udáva smer a okrajom lesa sa onedlho dostávame do dediny. Je poriadna hmla, výdatné sneženie sa mení na snehomrholenie, vidíme prvého snehuliaka tejto zimy a už je tu dom Jesovcov.

V obývačke nás čaká horúci čajík. Posedenie nám spestruje repríza talentovej show a farbisté vykreslenie operácie, ktorú Žanka prežila. Ale možno to už s tým jej kolenom bude v poriadku a konečne je na túre uvidíme bez krivkania na každom kroku.

Krátko po 12-tej sa poeráme na vlak do *Obišoviec. Trasa je jasná - na koniec dediny a potom popod vedenie ažý nad Obišovce. Turista mieni, ale poľnohospodár mení - pole po hlbokej orbe veru nie je vhodné na prechádzku. Tak sa teda držíme okraja lesa a vedenie strácame v hmle z dohľadu. Cesta nás ale dovedie bezpečne k ...no, k rokli, ktorej svahy sú pokryté pozostatkami po ťažbe dreva....musíme sa pekne krásne popri rokli pustiť nadol. Po asi 500 metroch prichádzame na lúku a stretávame sa s hľadaným el. vedením. Pridávame do tempa, aby sme stihli vláčik v Obišovciach. Ešte chvíľka, jeden strmý zráz a už sme pri trati. Čakáme pred budovou obišovskej staničky, chutnáme zmrznuté šípky. O chvíľu sa vyrúti spoza zákruty vlak, ale určite sa netvári, že by chcel zastať... letí si kľudne ďalej a nám padá sánka. Keď hluk zanikne za zákrutou, spoza plota sa ozve - "ale tu vlaky nestoja, to musíte ísť do dediny na novú stanicu"....v behu ďakujeme a kmtáme, aby sme stihli vlak, čo ide o 20 minút. Nie je to našťastie ďaleko a nová stanička má aj rozhlas, čo nám oznamuje, že vlak už prichádza. Signalizácia na rampách začína zúrivo zvoniť . Danka konštatuje - "zvony zvolávajú na vlak..." a situácia jej dáva za pravdu - zo všetkých strán sa zbiehajú cestujúci. V teple vláčika sumarizujeme dojmy - príjemná, i keď trošku mokrá prechádzka.

 


Ďalšie fotky:
DSCN6600.JPG DSCN6604.JPG