kategórie:
Názov: Z Helcmanoviec cez Kloptaň do Zlatej Idky
Dňa: 11.01.2020
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1600712.JPG P1600751.JPG

Popis akcie: 

Makovica veľmi chce overiť cestu po hrebeni na Eriku, či by bola prejazdná aj pre biky a Laco sa nechal nahovoriť, že sa pridá. A pridalo sa k nám aj 10-12 turistov z Košičana.

Ráno vystupujeme v Helcmanovciach, je chrumkavo zamrznuto. Hneď nahodíme tempo akože to chceme na autobus do Idky stihnúť. Časť ostatných sa drží s nami, ale pomaličky im tempo prestáva vyhovovať. Pri krmelci sa s nimi lúčime. Dávajú si pauzu na čajík a pokec a my zatiaľ vychádzame na koniec asfaltky. Odbočujeme na skratku, ale nedržíme sa jej presne, do koryta potoka nejdeme, zdá sa nám to príliš mäkké, takže odbočujeme doľava a k chate Hanacky sa dostávame okľukou zozadu. Zdá sa nám, že cesta trvá príliš dlho, ale nakoniec sme na vrchole Kloptane tesne po 11-tej. 

Výhľad nie je ako na Nový rok, Tatry vidieť, ale len tak v siluetách. Laco nehodlá vyliezť hore na rozhľadňu, Makovica bola hore na prvej podeste na Nový rok. Posedíme pod strieškou s dvoma mladíkmi, ktorí s nami ráno cestovali v osobáčiku a vyšli hore z Mníška.Tak ako Makovici, ani im sa tá cesta veľmi nepáči. Chystajú sa zísť do Prakoviec, tak im Makovica radí vyšliapanú cestičku, ktorá ostala po Prakovčanoch z 1. januára.

Po pol dvanástej odchádzame. Nasadzujeme svižné tempo, niekoľkokrát obchádzame popadané stromy, takisto aj párkrát skufrujeme, ale v pohode prichádzame na Trohánku. Padá nám sánka - nový prístrešok  na prenocovanie možno aj pre 7 ľudí je úžasný, Makovica už plánuje, ako tu strávime v lete s deckami noc. Po 10 minútach posedenia pokračujeme ďalej. Hneď pri 3 studniach opäť kufrujeme, ale po možno 50 metroch sa opäť spamätáme - veď Makovica tu nie je prvýkrát. Spomíname, ako tu Jerguš hľadal na prechode SNP svoju bafku aj v spacáku, až ju nakoniec našiel vo vrecku nohavíc.... ešte cez rúbanisko pod Bielym kameňom a už sme na Spálenici, tu sa už nedá stratiť, po ceste rýchlo docupitáme na Eriku.

Chceme ísť len na jednu rýchlu kofolu, ale nakoniec sa trošku zasedíme a vyrážame dosť neskoro. No, miestami aj pobehneme dolu kopcom a stíhame to tak akurát 5 minút pred odchodom busu.

24 km - taký dobrý kondičný tréning, škoda, že nebola lepšia viditeľnosť, šlo by sa nám rýchlejšie a ľahšie.