kategórie:
Názov: X+prvá rozlúčka s bicyklom
Dňa: 06.12.2020
Účastníci: Makovica
Hostia: 4 kamaráti z Tronu

20201206_112311.jpg P1780858.JPG

Popis akcie: 

Makovica sa opäť raz ide lúčiť s bicyklovými túrami  roku 2020. Veď to bude väčšinou po asfalte, tak si ani bicykel nezašpiníme...no určite!

Stretávame sa pri Aide na Komenského, niektorí dajú rýchlu kávu a zakrátko v zložení Snehulienka a 4 trpaslíci, teda 4 muži+1 žena vyrážame. Neštudovala som trasu, ktorú navrhol Ľubo, tak netuším, že treba ísť cez Bankov, preto sa naša malá skupinka hneď pri Baránku delí - my s Karolom ideme po ceste a ostatní, trasy znalí a kopcov chtiví, odbočujú na Bankov. Opäť sa stretávame až na odbočke pod Dianou na Findorákovú. Kým chlapi diskutujú pri mostíku, ja sa vydávam pomaličky hore, veď oni ma dobehnú.... no, nie je to moje tempo až také biedne, nedobehli ma aj napriek tomu, že som cestou niekoľkokrát stála a fotila. 

Na Findorákovej sa opäť zgrupujeme. Nechce sa nám ísť na asfaltku, tak neprezieravo odbočujeme na Lieskovec. Predtým sa ešte lúčime s Karolom, ktorý sa rozhodol nezablatiť a vrátiť po ceste späť do Košíc. My ostatní si to šviháme cez blato a mláky. Teória, že keď ideš rýchlo, menej ťa toho trafí, vôbec neplatí. Ľubo ide pomaličky a prichádza do Belej temer čistý, kým my ostatní sme ako také divé svinky. V Belej žiadna zastávka, plynule pokračujeme až na kopček nad kempingom Zlatník. Krátka porada a systémom mne je to jedno, nakoniec ja rozhodujem, že ideme po obchádzkovej asfaltočke, ktorú vybudovali, keď sa opravoval most. Krása, nádhera, dušu povznášajúca cestička. Výhľady, slnko, teplo, hladký asfalt, žiadne autá, žiadne náhlenie, kochanie, fotenie...no cykloraj! Stretávame sa až pri Bradane.

Majú zatvorené, ale posedíme na veľkom kmeni stromu a po chvíli sa presúvame do hotela Sivec. Tu majú otvorenú terasu, podporíme ich nejakou konzumáciou a pokračujeme ďalej popod Šivec po temer autoprázdnej ceste. Pokocháme sa krásnym výhľadom na Šivec, Boris si fotí bicykel v stojane niekdajšieho Bjornsonovho pomníka, ale v zásade pokračujeme bez zastávky až k mostu pod priehradou pri Konskej skale. Tento romantický kútik sa nedá neodfotiť, najmä ten protiklad výhľadov napravo a naľavo z mosta je neuveriteľný - to sa nedá popísať, to treba vidieť.

Do odchodu vlaku je ešte viac ako polhodina, tak sa rozhodujeme že pokračujeme až do Malej Lodiny, lepšie ako mrznúť na stanici. V Lodine sa odpájam a pokračujem ďalej na krátku návštevu k bračekovi do Kysaku.  Užívam si prázdnu obchádzkovú cestu všetky autá totiž stoja na semafóre 6 minút, za ten čas ja prejdem cez ďalší semafór, na ktorom oni opäť stoja. Predbiehajú ma dosť razantne až pri škole v prírode. Slnko sa kloní k západu na svojej krátkej sploštenej ceste zinmnou oblohou, začína sa ochladzivať, našťastie som už na mieste a konštatujem, že veď ten osobák ma ani nedobehol! Jasné, meškalo Pendolino, tak ho niekde odstavili a zmeškal si aj on.

Rastiem od pýchy, dnes som bola rýchlejšia ako vlak.. :-)