kategórie:
Názov: Vysoké Tatry - Ostrva
Dňa: 22.09.2019
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1570904.JPG

Popis akcie: 

Keďže Jerguš je na Erasme v Budapešti, ostali sme už len 2 skalní a cieľ si volí Laco, keďže doháňa svoje tatranské resty. Vyberá si....Ostrvu - dlhú, serpentínovú a kamenistú. Nakoniec, aj vďaka nádhernému počasiu, to bol pekný výlet.

Zo Štrbského plesa na Popradské je to taká povinná jazda, šli sme tadiaľ už desiatkykrát. Krátke posedenie pred chatou, kuk na serpentíny Ostrvej a už sa radšej do tej zatienejej steny ani nepozeráme. Sem-tam vidieť aj fliačiky snehu, určite bude aj ľad. Idúc po brehu plesa si pri soche víly všímame kvalitnú inovať na tráve a podvedome nahmatkáme mačky v batohu. Našťastie ich ale nebolo treba.

Svah so serpentínami je ešte v hlbokom tieni. Zimu ale necítime, vďaka stúpaniu poriadne kúria pod kotlom. Prichádzame k prvým snehovým fľakom, našťastie sú len maličké a nekompaktné, aj tak ale na niektokých miestach najmä v prudkých zákrutách otočených ku skale to poriadne šmýka. Makovica si stavia svojho prvého snehuliaka. Následne si ho viacerí turisti hneď aj fotia. Niekoľkokrát sa zastavujeme a užívame si výhľady, preto aj nestíhame čas zo smerovky. Vôbec nám to ale nevadí. Keď sa prehupneme do sedla, zalejú nás lúče ešte stále veľmi teplého jesenného slnka. Vidíme celého hada porušovateľov návštevného poriadku šplhajúceho sa na Tupú.... výhľad odtiaľ môže byť majestátny, terén je to chodecký, zákaz tohto chodníka je teda asi dosť nezmyselný, ale je....takže dodržujeme návštevný poriadok a stačí nám výhľad zo sedla. Ľudí je tu ako maku, ale mnohí sa vracajú späť na Popradské pleso, preto sa v kamennom mori tatranských úbočí ocitáme skoro sami. I keď sú výhľady krásne, je to dosť nuda, neustále kúsok hore, kúsok dolu, zákruta, skok zo skaly, krok na skalu....konečne sa k nám pripája žltá z doliny a o chvíľu sme na Batizovskom plese. Výhľad do skalného kotla s jazerom na dne nám nahrádza predchádzajúcu nudu. Makovici dvihnú adrenalín aj 3 jorkšíri. Jeden z nich ušiel paničke z deky na brehu plesa a s vycerenými zubami sa ženie proti Makovici...nebyť dlhých nohavíc, asi by mala jeho zúrivé zuby v lýtku. Človek nevie, na koho sa má viac hnevať - či na to psíča, ktoré je na vetvi z tých skál, po ktorých musí skákať alebo na jeho majiteľku, ktorá nerozlišuje  prijateľné a už nad sily svojho krpca na obojku.

Po chvíľke oddychu odchádzame ďalej po magistrále smer  Sliezsky dom. Sme na ceste len 2-3 minútky, keď sa prirúti záchranársky vrtuľník a vlezie priamo do kotla nad plesom. Zatočí sa nad ľuďmi, zmizne za skalami a o chvíľu sa plnou rýchlosťou náhli do Popradu...žeby havo zakusol svoju paničku?

Na Sliezskom dome nás šokujú nabíjacie stanice pre 4-5 elektromobilov a mikrobusy - smozrejme staré poctivé nafťáky, ktoré tam vyvážajú Gerlachuchtivých platiacich turistov a ich horských vodcov. Nezdržujeme sa a pokračujeme po žltom chodníku do Starého Smokovca - zdá sa nám, že by mohlo byť klesanie trochu miernejšie a nemuseli by sme si dobiť kolená..... no, chodník pekný, ale príliš mierny nebol.

Nakoniec si ešte počkáme polhodinku na električku a už aj jacháme domov. Úloha splnená, ďalší tatranský cieľ odškrtnutý a pekný tatranský deň za nami. Ušlo sa nám dokonca aj pár čučoriedok a brusníc.